keď to oznámil, sedel po boku generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, čo jeho slovám dodalo ešte väčší význam. Znamená to však, že si Trump konečne uvedomil, ako treba ísť na Putina – silou a sankciami?

Nemajme prehnané očakávania. Trump je nevyspytateľný a vrtošivý, akékoľvek jeho uvedomenie – ak aj nastane – nemáva dlhé trvanie. Ale niečo očakávať predsa len môžeme, lebo Trump má jednu konštantu. Hoci nedbá, kto na Ukrajine zvíťazí a kto prehrá, dbá na to, ako to ovplyvní jeho imidž.  A  z nejakého dôvodu – pravdepodobne tesne spojeného s Nobelovou cenou za mier, ktorú dostal jeho arcirival Barack Obama – sa Donald Trump rozhodol, že si vybuduje imidž mierotvorcu.

Aj na tej istej tlačovke, kde sedel s Markom Ruttem, opakovane zdôrazňoval, koľko už vojen vyriešil – šesť, sedem? Osem? Ťažkal si, že s vojnou na Ukrajine to nie je také jednoduché. „Malo to byť jednoduchšie, mysleli sme si, že to bude jednoduchšie,“ zronene krútil hlavou. Nesúcitil s obeťami vojny, súcitil sám so sebou a svojou neúspešnou mierovou snahou. Neľutoval Ukrajincov, ľutoval sám seba, lebo jeho imidž mierotvorcu nie je kompletný, kým sa na Ukrajine bojuje.

A preto, pre svoj úbohý dobitý imidž, nie pre utrápenú Ukrajinu, sa rozhodol, že vyskúša ešte sankcie na Rosnefť a Lukoil. Jeho minister financií Scott Bessent priamo povedal, že je to reakcia Ameriky na neochotu Vladimira Putina ukončiť vojnu.