keď to budú potrebovať, urobia aj to najhoršie, čo si vieš predstaviť, aby si udržali moc, povedal mi po voľbách o novej vláde Roman Kvasnica. Málokto to vtedy videl podobne ostro. Za brzdu tomu najhoršiemu sa pokladalo najmä členstvo Slovenska v NATO a EÚ, eurofondy a elementárny pud sebazáchovy aspoň časti koaličných politikov.

Slovensko má rado ilúzie a v tomto sa veľmi nelíšia ani koalícia s opozíciou. VPN v roku 1990 dobroprajne uverilo, že kariérni komunisti ho nerozložia, a Milan Kňažko išiel s Mečiarom do HZDS ešte aj v roku 1991 a potom v roku 1992 aj do vlády – teda vtedy, keď už nebolo pochýb, že to obhrublé hnutie je akútnym ohrozením Slovenska. Mimochodom – čo o nás hovorí, že Mikuláš Dzurinda chcel ísť do vlády s HZDS ešte aj v roku 2006? No a presne v tejto línii bolo po roku 2016 aj obľúbené uvažovanie časti demokratického tábora o Smere a jeho predsedovi ako o tých, ktorí dovedú Slovensko do jadra Európskej únie.

Tieto ilúzie nám opakovane bránia vidieť realitu, lenže presne takto to chceme. A potom sme prekvapení.