rusko miluje svoju svätú vojnu. Nazýva ju veľká vlastenecká vojna, a nie druhá svetová vojna. Akoby Rusko bolo svetom samým pre seba a na zvyšok sveta nedbalo. Rusko miluje svoje militaristické tradície. Rodičia tam obliekajú detičky od škôlkarského veku do maličkých vojenských uniforiem a robia z nich veteránov vojny, ktorú ani oni sami nezažili. Akoby ich od malička pripravovali na to, že jedného dňa z nich môžu byť padlí v boji. Rusko miluje utrpenie. Svoje utrpenie aj utrpenie iných. Neprizná, že v skutočnosti ono samo spôsobilo viac utrpenia iným než iní jemu. A neprestane utrpenie spôsobovať.

Rusko miluje svoje krvavé dejiny, hoci ich prekrúca, aby mu v nich pripadla iba rola obete, svätej obete, vznešenej obete – dokonca obete, ktorou sa má spasiť svet.

No hoci toto všetko Rusko miluje, 17. september v jeho panteóne chrabrých výročí nenájdete.