pocta Gustávovi Husákovi, ktorý pritom uvažoval o územnom pripojení Slovenska ku komunistickej ríši zla a po roku 1968 zosobnil ponižujúcu normalizáciu, bola od predsedu vlády prirodzená. Sám bol komunista, November 1989 si osobne nevšimol a Moskvu dodnes uznáva viac, než slobodný svet. Rovnako prirodzené boli od neho aj citácia Vladimíra Mináča, reči o suverénnej politike a útoky na svojich kritikov ako na nepriateľov Slovenska. Ale jadro jeho prejavu, v ktorom zauvažoval o vzťahu Európy a Ruska, bolo v niečom nové.
Predseda vlády povedal, že fašizmus a nacizmus neboli ani potlačené, ani potrestané, že počas studenej vojny boli len skryté a že dnes vidíme dôsledky, ktorými sú podľa neho konflikt medzi Východom a Západom, úvahy o novej železnej opone či reči o porcovaní Ruskej federácie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.