Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prvý pozdrav Maríny Gálisovej z Washingtonu

.marína Gálisová .názory

Sedím pri káve a pri okne, je zamračené vlhko, nie netypické pocasie vo Washingtone, ako mi hovoria miestni. Som tu prvý raz - a som tu pre čitateľov .týždňa.

Marína Gálisová

washington ohromí európske oko tým, aký je americký a zároveň takmer európsky. Široké ulice a úctyhodné masívne budovy. Sídla vládnych inštitúcií aj významných think-tankov, kde sa hovorí o stave demokracie, Ameriky, sveta.

A zároveň akýsi až útulný pocit, lebo táto metropola je menšia ako Praha a nie je taká preplnená. Metro do Washingtonu vchádza dlhou nadzemnou trasou z letiska a vtedy za oknami vidieť veľa zelene a z nej sa dvíhajú bytové a firemné komplexy ako kdesi pri západnom okraji Bratislavy. Európan si tu vlastne nepripadá mimo a cudzo. Možno je to jedno z posledných transatlantických miest veľkej a čoraz do seba zadívanejšej Ameriky?

A to ma dostáva k tomu, prečo som tu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite