Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Devín ako finta Smeru - a cesta k Rusku

.štefan Hríb .názory

Ochota aktuálnej moci využiť akúkoľvek lož na svoje posilnenie dosiahla na Devíne svoj vrchol. Na Slovensku sme už zvyknutí, že k moci vedie aj dobre skonštruovaná faloš, ale tu sa vláda vyhlásila rovno za pokračovateľov misionárov. Môže to fungovať?

Štefan Hríb

lídri Smeru, lebo o nich je reč, založili už v roku 1999 svoju stranu ako náhradu za Mečiarovo HZDS. Privatizéri v jeho pozadí hľadali nový politický nosič, a našli skupinu cynikov okolo pána Fica. Boli relatívne mladí, nemali problém s pravdou ani svedomím, spájali v sebe sentiment za komunizmom so snom o zbohatnutí a vlastnej dôležitosti. Tým všetkým boli dokonalým nosičom pre miliardárov, ktorí sa po konci mečiarovskej éry ocitli trochu mimo veľkej hry. Smer bol ich východiskom, a na dlhé roky aj zdrojom nových príjmov.

Postupne sa ale garde obrátilo. Pôvodne trochu roztopašní a väčšinou aj submisívni lídri Smeru opakovane vyhrávali voľby, ich cena stúpala, až napokon prerástli svojich oligarchov a sami sa nimi stali. Ich úspech spočíval aj v absencii zábran — menili sa od blairovcov cez sociálnych demokratov až ku konzervatívcom, vždy podľa toho, čo bolo aktuálne výhodné. Fungovalo to pre slabosť protistrany, aj pre tvárnosť nedozretej verejnosti.

Tento dlhoročný cynický proces však nebol bez následkov pre povahu Slovenskej republiky. Priniesol so sebou premenu štátnych orgánov na centrá biznisu, čím bola znemožnená elementárna spravodlivosť v štáte. Vzniklo prostredie, v ktorom Smer vystúpal nad spravodlivosť.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite