minulý rok sme uvažovali aj písali o tom, ako Martin a Zorka Bútorovci rozmýšľajú, na čom všetkom pracujú a čo všetko ešte majú v pláne. Tiež dôchodcovia. Aj život môjho otca je v časoch okolo osemdesiatky ešte pestrejší a podáva výkony, ktoré by boli „výkonmi, keď treba poľaviť“ aj u štyridsiatnika. Tiež je už dávno dôchodca.

Dôchodcovia sa neraz cítia nespravodlivo škatuľkovaní. Už to nie sú ľudia v produktívnom veku a bývajú videní ako homogénna masa akoby neveľmi užitočných jedincov. Našťastie sa to mení – seniori nie sú ani neproduktívna, ani homogénna, ani masa.

Jedna z mála výskumníčok na Slovensku, ktorá sa témou staroby zaoberá, Ľuba Voľanská, používa na ilustráciu citát britského kultúrneho gerontológa Andrewa Blaikieho: „Staroba je ako cudzia krajina s neznámym jazykom, ktorý nikoho nezaujíma, až kým nepríde k jej hranici."