predpokladám, že tá prvá má korene v poverčivých časoch, keď prevládali obavy, že nebožtík by za pravdivé reči o svojom živote prišiel tých, ktorí ich viedli, strašiť. Ja poverčivá nie som a myslím, že v posmrtnom živote má človek iné starosti, ako si viesť záznamy, koho treba prísť vydesiť za pravdu. A najmä, ja verím, že po konci fyzickej existencie sa človek stretne s pravdou. Aj o sebe. Takže nič, čo vyjde z úst pozostalých pozemšťanov, mu nijako nepriťaží ani neuľahčí tú realitu, o ktorej už vie.
Na druhej strane, je vhodné zachovávať určitý takt a pietu, a preto napíšem len toľko, že Fedor Flašík urobil v tom kúsku fyzickej reality, ktorým je Slovensko, obrovské množstvo zlých vecí. Bol otcom mnohých nechutných ťahov ešte za čias mečiarizmu – spomeňme si na hodiny, ktoré dal inštalovať pred prezidentský palác, aby tak viditeľne odpočítaval čas vo funkcii Michalovi Kováčovi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.