je to jednoducho pajác, ktorý robí len to, čo mu prikáže jeho šéf, a smiešnym spôsobom, doslova infantilne, obhajuje každý hlúpy krok. Svoje stretnutie s ( a teraz ho tiež nenazvem ministrom) Seriožom Lavrovom vysvetlil tak, že vraj ho o bratský stisk rúk požiadala ruská strana.
Možno sa aj bozkávali, tak ako to kedysi robili komunistickí papaláši, keď ich milostivo prijali kremeľské obludy a oni si s Brežnevom vymieňali „francuzáky“. Teda, Lavrov ho požiadal, a čo? Stačilo povedať nie a bolo by vymaľované. Blanár sa mohol z Turecka vrátiť bez hanby, nepoškvrnený ako panna.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.