stretli sme sa zhruba po štyridsiatich rokoch, bavili sme sa o všeličom, na politiku došlo až na konci, keď už nás zostalo len niekoľko. Čo sa týka vojny na Ukrajine, proukrajinskí sme boli traja, proruských bolo viac. Ale držali sme sa.

Niektoré pokusy sme odrazili pomerne úspešne. Napríklad na konštatovanie, že „každý tu hovorí len o vojne a nikto o mieri“, som sa spýtal, či vážne ešte nepočuli Fica alebo Pellegriniho hovoriť o mieri. A oni na to, že ale veď tých ja neuznávam. Na otázku, ako súvisí to, koho ja uznávam, s tým, čo oni počujú, už neodpovedali. Ale skúsili niečo iné. A potom zas niečo iné, hodne toho bolo. Všetko pomerne solídne kalibre, typu genocídy páchanej na Rusoch Ukrajincami.