podobnosti dneška s mečiarizmom sú zjavné. Rovnaký je prístup vtedajšej a dnešnej moci k hlave štátu, opozícii, médiám, občianskej spoločnosti aj k Západu. Rovnaká je nekultúrnosť oboch mocí, vzťah s umelcami, postoj k menšinám, spôsob obsadzovania štátnych inštitúcií, typologické zloženie vládnej väčšiny a dokonca aj hranie sorosovskou kartou. Tajnú službu chápe dnešná moc tiež rovnako ako HZDS. A aj absenciu hlbšej predstavy o školstve, zdravotníctve, kultúre či vede majú obe moci spoločné. 

Toto všetko dokazuje, že sme sa vrátili k takému spravovaniu štátu, ktoré Slovensko počas mečiarizmu vyradilo zo spoločenstva civilizovaných krajín. Ale je tu aj niekoľko kľúčových rozdielov.

Mečiarovo vládnutie bolo v roku 1998 odmietnuté a už nikdy nebolo vrátené do hry. Naopak, spôsob vládnutia Smeru bol v roku 2020 odmietnutý, no dnes je z vôle voličov (a pre zlyhanie matovičovskej garnitúry) v plnej sile späť. To je obrovský rozdiel – dnešná moc je poučená z vlastnej prehry, a to bohužiaľ tak, že je odhodlaná už nikdy svoju prehru nedopustiť. Presne o tom je zmena celej trestnej politiky.