trump v kontexte navodzoval predstavu, že svojou nekompromisnou a férovou požiadavkou „všetci musia platiť“ vlastne NATO zachraňuje. Pochválil sa tiež, že jeho konfrontačná rétorika sa vypláca, inak by spojenci svoje dohodnuté príspevky neplatili už nikdy. Niekto môže aj pravdivo podotknúť, že európski spojenci si to viac-menej spôsobili sami.

Iste, problém nedostatočného prispievania do spoločného obranného rozpočtu je reálny. A treba ho riešiť. Nedá sa však riešiť tým, že Trump poškodzuje svojimi výstupmi práve tie spojenecké záväzky, ktorých nerešpektovanie vytýka európskym spojencom. To najslušnejšie, čo by sa o takomto prístupe dalo povedať je, že ide o zjavné protirečenie. A preto je treba na objavenie skutočných Trumpových motívov kopať hlbšie, aspoň ak tieto motívy majú byť konzistentné.

Ak by Trump prosto vytýkal európskym spojencom neplnenie dohodnutých finančných záväzkov, nešlo by o nič škandalózne. Mal by právo povedať to aj tvrdo či sarkasticky. On však urobil niečo iné. Fakticky povzbudil spoločných nepriateľov, ktorí si dnes môžu naozaj myslieť, že si môžu dovoliť – aby som citoval presne: „whatever the hell they want to“. Že toto nechcel povedať? Ale povedal to. Tak sa to bude čítať, úmysel — neúmysel. Spochybnenie spojeneckých záväzkov nie je len spochybnením zmyslu dnešnej existencie NATO. Je aj kopancom do bezpečnostných záujmov samotných USA. Vysiela ktorémukoľvek darebákovi na zemeguli signál, ktorý si môže vyhodnotiť ako príležitosť pokúsiť sa o nejaké šialené dobrodružstvo v domnení, že spojenecké záväzky nebudú proti nemu aktivované, keďže ... keďže tu napríklad niekto nie je spokojný so stavom účtov; alebo preto, že pre Ameriku už spojenecké záväzky nevyzerajú byť to čo bývali.