tomáš bol vynikajúci autor mnohých žánrov, takže jeho každotýždenné aforizmy v .týždni sme celé tie roky brali ako najvyššiu poctu. Písal ich až do úplného konca — jeho dcéra mi koncom novembra povedala, že Tomáš už v ťažkom stave v nemocnici stále myslel na to, že nám musí poslať nový a potom ďalší aforizmus.

O umení Tomáša Janovica bude teraz napísané mnoho dobrého (v prvom novoročnom vydaní .týždňa mu venujeme jadro čísla). Ale Tomáš bol viac, než umelec. Bol to jeden z najplachejších ľudí, a asi aj preto nemal rád verejné vystupovanie. 

Ak už musel, tak namiesto prejavu povedal vždy len jednu či dve vety. Presné vety. Nebol však plachý zbabelo, ale odvážne a priamo. Preto ho nacionalisti, mečiarovci a rôzni machalovia súčasnej moci neznášali. Až tak, že ho vo vysokom veku fyzicky napadli. Aj to bol Tomáš.

V poslednom roku dvoch, najmä po odchode Milana Lasicu, už takmer nevychádzal z domu. Naša komunikácia sa obmedzila na mailovú, a potom ešte poštársku — to keď som bol občas kuriérom s hruškovicou a divinou od Romana Kvasnicu. Ale Tomáš bol v redakcii prítomný stále. A aj stále bude. Ako priateľ, múdry muž, gentleman starej školy, citlivý človek. Ako náš Tomáš.

Keď nedávno zomrel Karel Schwarzenberg, bol to odchod človeka múdrosti, dobrej vôle, zodpovednosti a noblesy. Dnes sa Slovensko Česku úplne vyrovnalo.

Tomáš, ďakujem.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.