už na začiatku roku 1990 sa však začalo ukazovať, že revolučné opojenie vyprchalo. Sen o dobehnutí Západu za niekoľko rokov sa rozplynul v ekonomickej realite. Tá časť slovenských občanov, ktorá demonštrovala skôr za ekonomický blahobyt ako za slobodu a demokraciu, bola ochotná zvoliť kohokoľvek, kto im bol schopný blahobyt sľúbiť. A ani nemusel sľuby splniť, stačilo nájsť nepriateľa, ktorý údajne mohol za ich nesplnenie.
Drvivá väčšina slovenských voličov zvolila v roku 1992 do čela slovenskej časti štátu Vladimíra Mečiara. Spolu s ním zvolila aj zánik Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Vznik, ktorý by sa dal charakterizovať ako založenie štátu za účelom jeho rozkradnutia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.