po tom, čo prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že v budúcoročných voľbách sa nebude usilovať o znovuzvolenie, dostal Ivan Korčok priamu otázku, či bude kandidovať. Predtým odmietol post jednotky na kandidátke Sasky a neskôr aj predsednícku stoličku, ktorú mu ponúkol Richard Sulík. Neskôr povedal, že ku kandidatúre sa vyjadrí do konca augusta. Bolo teda veľmi pravdepodobné, že sa do boja o najvyššiu funkciu v štáte rozhodne ísť. Stalo sa.

Korčok ako dlhoročný diplomat a spoluarchitekt ukotvenia Slovenska v euroatlantických štruktúrach má hneď niekoľko výhod pred takmer všetkými potenciálnymi protikandidátmi. Zahraničná politika a reprezentácia Slovenska navonok je jednou z hlavných úloh slovenského prezidenta. Tak ako je vo vnútropolitických otázkach kompetenčne slabší, smerom navonok je dôležitým prvkom orientácie krajiny. Málokto si na Slovensku uvedomuje, aké dôležité pre pozíciu Slovenska v zahraničí bolo, že popri Ficových vládach tu po trápnom Mečiarovom poskokovi Ivanovi Gašparovičovi do prezidentskej funkcie nastúpil Andrej Kiska a po ňom Zuzana Čaputová. 

Ďalšou výhodou je, že Korčok má ako prvý vážny kandidát náskok pred potenciálnymi súpermi.