tikTok, Facebook, Instagram, Telegram. To je len stručný výpočet najpoužívanejších aplikácií, ktoré sú povinnou výbavou takmer každého z nás. Z pôvodného významu komunikačných prostriedkov a zdieľania zážitkov sa stali doslova naši „bôžikovia“ – predmety nevyhnutnej potreby, priam posvätného významu. Z ich každodenného používania však plynú mnohé úskalia. Napríklad strata pozornosti, nezdravé porovnávanie sa, vytváranie ideových bublín, paralelnej reality, alebo ťažkosti s nadväzovaním skutočných vzťahov. Slovom, ľudia sa prostredníctvom sociálnych sietí v istých ohľadoch kvalitatívne zmenili.
ty nemáš Instagram?
Mieru ich pôsobenia vnímam veľmi intenzívne, a to najme v interakcii s mojimi rovesníkmi. Ja sám sociálne siete (okrem tých výlučne komunikačných) nemám a nikdy som nemal. Nevidel som dôvod zaobstarať si ich - svet mimo displeja mi vždy dával oveľa väčší zmysel a ponúkal príťažlivejšie podnety. Necítim sa byť o nič ukrátený, práve naopak, ale aj tak kvôli svojmu postoju zažívam čarovné okamihy. Otázky typu: „To sa dá nemať Instagram?“, „Počkaj, to asi nemyslíš vážne!“, „Takže ty sa zobudíš a nepozeráš reelska?“, „A čo vlastne teda robíš?“, to všetko sú postrehy, ktoré dostávam bežne. Sú úsmevné, no zároveň ilustrujú neohrozenú pozíciu sociálnych sietí ako niečoho fundamentálneho, bez čoho si mnohí nedokážu predstaviť vlastný život.
Sociálne médiá síce vplývajú prierezovo na celú spoločnosť, avšak panuje zhoda, že ak im je človek vystavovaný od útleho veku, ich vplyv je prirodzene silnejší. Práve preto sa v poslednom čase čoraz častejšie spomína ich regulácia s ohľadom na vhodný používateľský vek. Táto možnosť sa, samozrejme, ponúka – znie totiž jednoducho a účinne, napokon ako všetky regulácie. Z toho istého titulu je však rovnako problematická. Obmedzenia zo svojej podstaty riešia predovšetkým symptómy, prejavy, a nie príčiny problémov. Nie je vôbec isté, nakoľko účinné by bolo ich zavedenie a či by zohrali zásadnú úlohu v zmiernení spomínaných negatívnych dôsledkov. Riešenie by sme preto mali hľadať aj inde.
Môže to znieť naivne, avšak najúčinnejší spôsob, ako sa vymaniť z vplyvu sociálnych sietí, je zredukovať ich používanie na osobnej úrovni. Rovnako ako pri fajčení či pití alkoholu – preseknúť začarovaný kruh sa nedá iba čiastkovými obmedzeniami. Diskusia o celospoločenských riešeniach, regulačných mechanizmoch, štátnych legislatívnych zásahoch, to všetko, bez ohľadu na nespochybniteľný význam, je len jednou stranou mince. Tou, ktorú my, jednotlivci, vieme ovplyvniť len sotva. Na niečo však predsa len dosah máme: na náš vlastný postoj a naše nastavenie priorít.
Sociálne siete nie sú samy o sebe zlom, avšak miera ich vplyvu sa zjavne prestrelila. Nemám ambíciu moralizovať o tom, čo treba robiť namiesto zabíjania času scrollovaním. Každý má priestor uvedomiť si, do akej miery sú preňho Instagram či TikTok dôležité a či by namiesto nich nedokázal tráviť čas príjemnejšie a zmysluplnejšie. Cítim ale potrebu pripomenúť, že toto rozhodnutie máme vo vlastných rukách. Voľba, nakoľko sa necháme chytiť do sietí, je len a len naša. Nech sa mi to píše akokoľvek absurdne, život existuje aj mimo sociálnych médií. A možno stojí za to ho aspoň vyskúšať.