významná časť šikovných mladých ľudí vkladá do nadchádzajúcich volieb veľkú, ak nie rovno všetku svoju nádej. Dôkladne zvažujú, či má zmysel vracať sa zo zahraničia naspäť na Slovensko, alebo naopak, či z neho neodísť preč. Výsledok týchto volieb dozaista významne ovplyvní ich dilemu, ktorú prirodzene majú, sledujúc aktuálnu vládnu moc a smerovanie Slovenska.
Ak totiž bude do prezidentského úradu zvolený človek oddaný koalícii, pochopiteľne pre nich vyvstane otázka, kto bude zastupovať ich víziu, na hony vzdialenú od tej, ktorú prezentuje Robert Fico. Aký budú mať dôvod vracať sa, respektíve zotrvať v krajine, keď stratia aj ten zdanlivo posledný kontakt, teda prezidenta reprezentujúceho ich mentálny a hodnotový svet, ako to dnes robí Zuzana Čaputová. Obávam sa, že ak zvíťazí opäť to primitívne, vulgárne a nepriateľské v nás, bude to pre mladých jasným znamením, že na Slovensku pre nich nie je miesto.
dôležitý signál
Netvrdím, že víťazstvo Ivana Korčoka v druhom kole spôsobí masívny návrat mladých zo zahraničia, a že nadobro zastavíme stále pokračujúci odliv mozgov, na to musíme urobiť oveľa viac, než si zvoliť prozápadného demokrata za prezidenta. Avšak niekde začať treba. Pravdupovediac, už prvé kolo ukázalo, že na Slovensku je signifikantná skupina obyvateľstva, ktorá naplno vníma a uvedomuje si význam situácie a taktiež rozumie, že sa naša krajina poberá nesprávnym smerom. Korčokova výhra by bola zreteľným signálom, a to nielen pre zahraničných partnerov, ale rovnako tak pre všetkých ľudí rozmýšľajúcich o odchode zo Slovenska, že napriek všetkému máme stále záujem o konštruktívnu, vecnú a hodnotovú politiku. Je to len prvý krok, avšak berúc do úvahy starú frázu – teraz, alebo nikdy, je najvyšší, snáď nie posledný čas urobiť ho.
tak teda bod zlomu, alebo zlomené palice?
Slovensko sa mnohokrát, nutno dodať, že svojím vlastným zavinením, dostalo do ťažkých situácii, avšak spravidla sme sa dokázali, vždy keď prišlo „na lámanie chleba“, vo vhodný čas spamätať. Či už to bolo v boji proti Mečiarovi a jeho konečnej porážke v roku 1998, alebo po vražde Jána a Martiny, v oboch prípadoch sme ako spoločnosť ukázali svoju silu. Domnievam sa, že vhodný čas skutočne znovu nastal. Nedovoľme ovládnuť aktuálnej vládnej moci celé Slovensko, nedovoľme vytvoriť o našej krajine taký obraz, ktorý odstraší šikovných mladých ľudí natoľko, že nad ňou nadobro zlomia palicu. Práve je čas Veľkej noci a opäť sa láme chlieb. Dúfajme ale, že táto večera nebude naša posledná.
Autor je členom novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentom na Gymnáziu Jura Hronca.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.