rusko už dlhšie signalizuje, že súčasné zriadenie na kontinente, kde dominuje silná Európska únia a Aliancia, vníma Moskva ako nefér voči nej a zároveň ako niečo krehké – niečo, čo sa pod tlakom zrúca. Nuž, tak tlačí. Vojenskou intervenciou v r. 2008 zariadil, aby sa Gruzínsko nikdy nepriklonilo k Západu. Pokúsil sa o to isté v r. 2014 na Ukrajine, ale neuspel; Kyjev viac-menej oželel územia, ktoré Moskva odtrhla spod jeho kontroly.
Demokratická vláda v Kyjeve prežila a naďalej smeruje k členstvu v Únii a Aliancii. Tú súčasnú prítomnosť zhruba 100-tisíc ruských vojakov na hranici s Ukrajinou a hrozbu útoku treba vnímať ako pokus dokončiť projekt z r. 2014: prinútiť Kyjev, aby sa v snahe o prežitie vzdal slobody vybral si, či bude politicky patriť na Západ či Východ.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.