táto bohumilá terminologická hádanka je v skutočnosti tou najmenej podstatnou vecou na inak vážnej otázke: či sa naozaj v antikorupčnom procese očisty obe strany vyšetrovateľov a prokurátorov snažia postupovať v limitoch zákonov a uplatňovať len tie právomoci, ktoré im zákon ukladá; alebo či niektorí sem-tam nepovolia gombíky na kazajke zákona v dobrej viere, že veď im ide o správnu vec. Alebo či náhodou niektorí neskúšajú klásť procesu očisty prekážky, aby zabránili dostať niektoré osoby, skutočnosti či dôkazy pred súd.

Aj preto, že je to taká zložitá spleť vzťahov a nad nimi visiacich silných podozrení, by si nikto nemal dovoliť suplovať súd a vyslovovať kategorické postoje. Nám, verejnosti aj politikom, musí stačiť nateraz len jedna úloha: apelovať a zdôrazňovať, aby bol proces očisty v každom štádiu poctivo v medziach práva. Nie z dákeho útlocitu k obvineným, ale preto, aby právne šlendriánstvo neposkytlo obvineným kľúčiky na slobodu.