držíme palce kubánskemu ľudu na ceste k slobode, demokracii a trhovej ekonomike. Dúfame, že protesty prinesú pád komunistickej diktatúry, jednej z posledných na svete. Zároveň sa obávame, že snahy režimu, aby pomocou represií potlačil protesty a všetko vrátil do starých koľají, môžu byť úspešné, aspoň dočasne. No Kubánci si zaslúžia šancu rovnako ako naše národy v tejto časti Európy. A aj podporu EÚ a Slovenska, keď sa vyberú cestou demokracie.

Nech už protesty dopadnú akokoľvek, boli sme svedkami bezprecedentných udalostí. To, že vypukli masové protesty vo viac ako 50 mestách a že protestujúci okrem iných hesiel kričali aj to, že „preč s diktatúrou“, v niekoľkých mestách dokonca premohli policajtov, ktorí sa museli dočasne stiahnuť a došlo aj k vyrabovaniu „dolárových obchodov“ (tamojšie Tuzexy), svedčí o tom, že režim má najväčší problém od svojho vzniku a že frustrácia ľudí z útlaku a biedy prerástla strach z represálií.

Komunizmus na Kube ekonomicky nikdy nebol životaschopný – tak ako všade inde na svete. Prežíval len vďaka zahraničnej podpore, kriminálnym aktivitám a kapitalistickým peniazom. Najprv to bola hlavne masívna podpora z východného bloku, aby spravili príťažlivú výkladnú skriňu pre Latinskú Ameriku. Po tom, ako Sovietsky zväz padol, prišla ťažká kríza. Neskôr pomohli petrodoláre z Venezuely, peniaze z obchodovania s drogami, doláre, ktoré kubánski emigranti posielali naspäť svojim rodinám zo Spojených štátov, a neskôr aj príjmy z hotelov, ktoré prevádzkujú západné spoločnosti spolu s kubánskym štátom, najmä armádou.