keby Babiš nevyhadzoval peniaze na spin-doktorov a poradil sa radšej s konšpirátormi, dozvedel by sa niekoľko dôležitých vecí. Po prvé, že strach z vojny nie je dostatočne silný, pretože vojna je príliš ďaleko (tá domáca ďaleko v minulosti, tá súčasná ďaleko na východe). Po druhé, že tváriť sa v konfrontačnej kampani ako ten, kto spája, nie je celkom uveriteľné. Nehovoriac o tom, že tým oberá vlastný elektorát o najvýživnejšie emocionálne zdroje, ktorými sú závisť a nenávisť. A po tretie, že počúvať treba nielen hlas ľudu, ale aj to, o čom ľud nehovorí – pretože si toho nie je vedomý (aj keď podvedome to jasne cíti). A sme na pôde konšpiračných teórií.

Otázkou, samozrejme, zostáva, s ktorými konšpirátormi sa mal Bureš radiť. Bez toho, že by sme sa snažili čokoľvek naznačovať, uvedieme – najmä ako zdroj poučenia pre našich čitateľov – hlavnú os kampane, ktorú by mu odporučila Diaľková škola hoaxu časopisu .týždeň.

farmafirmy

Začnime vymenovaním niektorých vlastností typického vyznávača konšpiračných teórií. Je milovníkom slobody a v mene zachovania slobody rád poverí jej ochranou autoritatívneho a akčného vodcu. Má strach z totality tajných spoločností v pozadí, a preto radšej volí zreteľnú totalitu komunistického alebo nacistického strihu. Keď ho nič nebolí, nenechá sa očkovať, keď ho niečo bolí, žerie lieky ako divý a pritom nadáva na farmaceutické spoločnosti. A teraz to najdôležitejšie: farmaceutickým spoločnostiam hovorí farmafirmy a vyslovuje to s hanlivým prízvukom.

Medzi konšpiračnými evergreenmi sa, samozrejme, vyskytujú aj ďalšie významné motívy. Lieky však majú v sebe čosi, čo z nich robí mimoriadne príťažlivú tému.