hra Moral Insanity je napísaná voľne na motívy knihy Umberta Eca Pražský cintorín.
Brat mi ju dal náhodou na narodeniny a ten príbeh ma zasiahol najviac zo všetkých, čo som kedy čítal, aj videl. Zaujímal som sa vtedy o globálnu politiku a mal pocit beznádeje, kam sa tento svet, panebože, hrnie. Mal som dilemu, či vôbec do tohto sveta priviesť deti. Potom som si prečítal túto knihu o rôznych stratégiách zavádzania. Dej sa odohráva v rokoch 1850–1900. Prekvapilo ma, že sa to dialo vždy. Uvoľnil som sa, povedal som si, že sa tým nebudem trápiť, len budem žiť a robiť svoje povolanie najlepšie, ako viem.
O štyri roky to už bolo takmer zabudnuté, keď som začal uvažovať, že by som mohol vyskúšať monodrámu. Oslovil som Julku Rázusovú, povedala, že dobre, ale prines tému, a ja som si spomenul na Eca. Dostali sme grant a o mesiac na to zastrelili Kuciaka. Nemyslím si, že by tá inscenácia bola iná, nebyť tej vraždy, ale aj preto je mrazivo aktuálna. Aj ja sa v tej hre vyrovnávam s prostredím, v ktorom som vyrastal. V osemnástich som volil SNS, Slotu, napríklad aj preto, lebo v lete sme museli niekedy aj trikrát za týždeň vybehnúť s pálkami do záhrady, kde nám Rómovia kradli zemiaky. Inscenácia hovorí o tom, že je mylné riešiť to nenávisťou.
v januári odchádzam na tri mesiace do Ameriky na stáž.
Som doktorand na VŠMU, píšem dizertačku o amerických hereckých technikách. My tu stále učíme Stanislavského tak, ako bol podávaný socialistickým realizmom, ale aj on sám posledných desať rokov života prehodnotil celú svoju prácu a zmenil prístup. Chcel by som priniesť niečo nové a vytvoriť svoju koncepciu učenia. No idem tam hlavne kvôli angličtine. Som človek, čo sa hádže do nekomfortných situácií, potom som produktívnejší. Inak som lenivý.
chcel by som sa viac venovať rodine.
Do Ameriky ideme všetci štyria. Azda budem mať viac času ako doma, aby som sa mohol venovať Ive aj deťom. Zároveň budem hľadať inšpiráciu, môžem sa sústrediť na dizertačku, aby som sa potom mohol uchádzať o možnosť učiť na VŠMU. Momentálne veľa cestujem s predstaveniami. Som viac šofér ako herec.
snívam o tom, že by sme si s Ivou zase raz pocestovali.
S malými deťmi to ide horšie, ale radi cestujeme a roadtripujeme, teraz v Amerike sa nám hádam podarí aj výlet do New Yorku. Som zo Spiša, keď idem domov, vždy vybehnem do lesa, na túru. Som turisticky založený, keď mám pár dní voľna, aspoň raz do roka idem na dvoj-trojdňovú túru. Tento rok som však ani to nestihol.
pravidelne som chodil hrať hokej.
Mám veľa práce, aj trošku problém s chrbtom, musel som teraz vypnúť, ale zase pôjdem. Väčšinou som útočník, ale keď treba zastúpiť v obrane, idem ja, lebo tam sa človek naučí viac rozmýšľať, môže hru lepšie pozorovať.
musím sa veľmi strážiť v jedení.
Bol som vychovaný v tom, že treba všetko dojesť. Neopíjam sa, ale alkohol mi chutí, dať si večer doma pohárik dobrej domácej pálenky alebo ísť na pivo, to ma baví. A to je zle, lebo je to často. Ive sa to nepáči, ale ja by som s tým so sebou vydržal. Neovplyvňuje to môj výkon. Zatiaľ.
keď som prišiel na školu, bol som taký truhlík, čo všetko vie.
Keď mi napríklad spolužiak režisér niečo hovoril, tak som si myslel, že to viem lepšie. Až potom som zistil, že každá pripomienka z iného uhla pohľadu môže byť pre mňa inšpirácia. Namiesto odsúdenia, že je to blbosť, že to tak necítim, je lepšie zapracovať ju. Hneď potom mi napadne tisíc ďalších vecí, ktoré zas inšpirujú režiséra.
najlepšie ma vystihuje jeden vtip.
Letí v lietadle Američan, Rus a východniar. Američana sa pýtajú, či by vyskočil za milión dolárov, a on že jasné a vyskočí. Pýtajú sa Rusa: A ty? A on že nie, keď ste dali jemu milión, mne musíte dať dva. Dajú, a tak vyskočí. Napokon sa obrátia na východniara: Hej, a že ty nevyskočíš? A on: Ja že nevyskočím? A vyskočí. Tak to som ja.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.