písať v seriáli Za sklom o vražde Kuciaka a Kušnírovej, to bola podmienka televízie.
Súhlasili sme, napokon, už druhá séria mala v sebe dosť politických liniek, nebol problém prepojiť naše fiktívne linky s reálnymi. Problém som mala skôr psychický – veď to je strašné zakaždým, keď si potrebujete niečo overiť, vyhľadať presné znenie, napríklad, ako nadával Kočner Kuciakovi do telefónu, tak na vás povyskakujú fotky a každý deň, trištvrte roka, máte prítomnú nezmyselnosť tej vraždy. Autorsky nemám problém s prepojením politickej reality a kriminálky. Naopak. Keby sme neboli na Slovensku, kde aj sledovanosť ukazuje, že ľudia sú politikou presýtení a nemajú o ňu záujem ešte aj v takomto spracovaní, určite by som písala politické trilery. Fascinuje ma to. Hoci iné je, keď si všetko vymýšľate a fiktívne linky vám pekne do seba zapadnú, ako keď musíte čerpať z reality.
mne osobne sa pre seriál nikto nevyhrážal.
Pokiaľ viem, po druhej sérii sa Kočner v médiách hanlivo vyjadroval o Kramárovi. My scenáristi sme pod rozlišovaciu schopnosť politikov, a vôbec divákov. Väčšina ľudí si myslí, že scenáre vznikajú na pľaci a vymýšľajú to herci, režisér to len režíruje.
také dni, keď nemusím nič, nemám.
Práce je veľa a je tak zle zaplatená, že musím robiť stále, neviem, čo sú víkendy, a som šťastná, keď sa mi podarí ísť raz za rok na dovolenku, niekedy ani to nie. Inokedy aj je čas, ale nie sú zas peniaze. Keď si už vynútim voľný čas, aby som neskolabovala, veľmi rada cestujem. Mám rada poznávačky, milujem lietať v lietadle, keď je to dvojdňový let, som úplne šťastná! Bavia ma letiská, pozerám v lietadle filmy, čítam si, spím. Akurát teraz tá uhlíková stopa mi začína prekážať.
starám sa o psa.
My bezdetné ženy v strednom veku si musíme nájsť aktivitu, tak ja mám psa. Chodím s ním na prechádzky, aby som mala aspoň nejaký pohyb od počítača. Sú obdobia, keď aj veľa cvičím, chvíľku som chodila na jogu, dosť dlho do posilňovne. Ale teraz mi operovali koleno, tak ho príliš nezaťažujem.
hlavu si čistím majstrovačkami.
Mám brúsku, pílku, vŕtačky, sama som si nahodila nový dres aj pracovnú dosku, napojila všetky práčky, umývačky, vymaľovala byt. Aj robota v záhrade ma celkom baví. A viem aj štrikovať a háčkovať, nedávno som rozštrikovala pár riadkov, ešte len uvidím, čo to bude.
moja neresť sú cigarety.
Mala som obdobie, keď som takmer nefajčila, ale keď je teplo, som sociálny fajčiar, môžem sedieť vonku aj do piatej rána a vyfajčiť celú krabičku. Na druhý deň ma bolia pľúca – tie mi povedia stop. Som presvedčená, že keby som vyskúšala tvrdé drogy, tak mám problém, na milión percent do toho padnem. Tak radšej nefúkam.
Oslávte s nami 30 rokov slobody. Bez nezávislých médií nie je slobodná žiadna krajina. Podporte nás kúpou digitálneho predplatného za výnimočnú cenu.
mám hygienickú úchylku.
Stále všetko čistím detskými obrúskami. Je to istá obsesívna kompulzia, aj som na tom pracovala. Prekážajú mi hlúpi a špinaví ľudia, ktorí si neumývajú ruky, lebo chcú mať imunitu, povyšujú to na cnosť a potom sa tu šíria žltačky. A koľko ľudí je schopných vyjsť zo záchoda a neumyť si ruky! Keď mám vojsť do vlaku, mám pocit, že umriem. V hoteloch som schopná vyčistiť celú izbu a zabaliť ovládač do mikroténového vrecka, alebo ho skryť niekam do skrine, aby som sa ho vôbec nedotkla. Videla som dokument, koľko špiny a baktérií na tom je. Baktérie mi nevadia, nebojím sa chorôb, len sa mi fakt hnusí, že ľudia sa dokážu hrabať v rozkroku, v nose a potom prepínať kanály.
ráčkujem.
Niekedy mi to prekáža, ale nie dostatočne, aby som s tým niečo spravila. Párkrát som sa o to pokúsila v detstve, ale nikdy som nemala dostatočnú výdrž. Na iných ľuďoch ráčkovanie „nenávidím“, lebo mi to pripomína moje vlastné. Sú rôzne ráčkovania, ja mám také francúzske, tým sa utešujem.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.