sledujem tvoje úsilie prepájať ľudí v komunitách Ružoví sloni alebo Red Button. Prečo to robíš?
Moja motivácia má korene veľmi hlboko. Rád by som pomáhal ľuďom objavovať nové obzory, ktoré sú dôležité pre rozšírenie palety riešenia situácií, ktoré sa nám stavajú do cesty. Pri svojich výletoch do rôznych organizácií, skupín a komunít som videl, že ľudia pracujú na niečom, čo už niekto niekde vymyslel. Asi ma všeobecne nebaví plytvať energiou a časom, ktoré máme všetci len obmedzene. Navyše verím, a na sebe vidím, že prostredie definuje to, aký je človek. Ak vytvoríš prostredie plné zaujímavých ľudí, ktorí na teba vysielajú nejakú energiu, nezostaneš rovnaký a jednoducho sa posúvaš ďalej. Najhorší sú pre mňa ľudia, ktorí už na všetko prišli a majú vo všetkom jasno.
všímam si, že mnohí ľudia nedôverujú druhým a uzatvárajú sa, firmy sa obávajú konkurentov a skrývajú pred nimi svoje „tajomstvá“. No v tvojich komunitách som stretol veľa zaujímavých ľudí, ktorí ma obohatili. Prečo by sa mali ľudia zapájať do tvojich sietí a aktivít?
Podľa mňa je budúcnosť v zdieľaní. Pozerám sa na to ako na ihrisko, kde buď chceš, alebo nechceš hrať. Musíš mať nejakú motiváciu tam vstúpiť a pre mnoho ľudí je práve vykročenie zo svojej komfortnej zóny ten hlavný problém. Motiváciou tých najlepších ľudí, ktorých som stretol, je chuť ďalej sa učiť od ostatných a posúvať sa. Moja skúsenosť je ale taká, že väčšina sietí má nejakého „kráľa“, organizátora, ktorý má len limitovanú energiu a keď tá zhasne, sieť končí. Ja radšej nechávam zodpovednosť spolutvoriť sieť aj ostatným. Nechcem nikomu nič ponúkať. Vidím, že veci idú prirodzenou cestou a niekedy uvažujem, či to chcem to nejako urýchliť, alebo to nechať tak. Myslím, že ak veci, o ktoré sa snažíme, v niekom rezonujú, pridá sa sám.
budem úprimný. Ako na iniciátorovi siete ľudí Red Button mi na tebe vždy niečo chýbalo, bol si akýsi nenápadný, príliš v pozadí. Až po určitom čase som to možno pochopil, že si akýsi údržbár ihriska, na ktorom umožňuješ hrať rôzne hry zaujímavým ľuďom. Nezabúdajú títo ľudia niekedy na toho, kto sa im stará o ihrisko? Alebo sa spýtam úplne na rovinu: neľutuješ, že si vymenil prácu v korporácii s dobrým a pravidelným platom za vytváranie sietí?
Učím sa od toho najlepšieho – od teba. A nie, neľutujem. Všetko je tak, ako to má byť. Vďačnosť je zaujímavá oblasť, s ktorou veľa bojujem a nezištnosť je niečo, čomu sa musíme všetci ešte veľa učiť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.