Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zuzana Stanová: Potrebovala by som sa naklonovať

.elena Akácsová .lifestyle .cnosti a neresti

Zvieracia ombudsmanka Zuzana Stanová pribehla do redakcie medzi poradou v Novej Cvernovke a tlačovkou k Zákonu o poľovníctve. Počas rozhovoru jedným očkom sledovala maily, vybavila pár telefonátov. Vyzerala celkom v pokluse a v strese. Ale vraj to je len zdanie.

Zuzana Stanová: Potrebovala by som sa naklonovať BORIS NÉMETH

ako zvieracia aktivistka som začínala sama. 

Ako občianka som oslovila poslancov s návrhmi. Na Starom Meste sme s Táňou Rosovou, Doty Krákovou a ďalšími začali organizovať adopčnú akciu Nájdite sa so zvieratkom v útulku. Nikto tomu veľmi neveril, ale už na pilotnej akcii s dvoma útulkami sa adoptovalo päť najdúchov. Dodnes, za 24 vydaní, sa ich adoptovalo už 350. Počas týchto akcií nám ochranári hovorili o svojich problémoch v regióne, čo zažívajú s policajtmi, s ľuďmi, starostami… boli zúfalí, nemali na to kapacity. A tak sme spolu v Horárni v roku 2012 vymysleli zvieracieho ombudsmana. 

vašu pripomienku k novele Poľovníckeho zákona podporilo 10 000 ľudí. 

Za tri dni. Pre mňa je to dôkaz, že zlepšovanie života zvierat a systémové zmeny nie sú len témou určitej hŕstky ľudí, ale celej spoločnosti. Úprava podmienok lovu a chovu zvierat ďaleko presahujú chápanie ochranárstva ako takého. Veď ako ombudsmanka riešim mnoho prípadov, keď prišlo k neoprávnenej streľbe v intraviláne mesta či obce, keď poľovník usmrtil psa bez zjavného dôvodu, svojvoľne. Pre mňa osobne je moja práca akýmsi tlakom na znovunastolenie slušnosti v spoločnosti, na nastavenie hraníc toho, čo sa smie a čo nie, na obnovenie empatie voči živým tvorom. Násilie je, skrátka, len jedno. Ak je niekto krutý k zvieratám, neexistuje dôvod myslieť si, že raz túto krutosť nepocítia aj jeho blízki, susedia. 

už od detstva som vnímala neprávosť. 

Keď som videla nejakého opusteného zmrznutého či raneného tvora, ozvala sa vo mne normálna empatia, chcela som mu pomôcť, postarať sa. Koľkým som pomohla? Možno tridsiatim. Mám rovnako rada všetky zvieratá, no stále sa bojím ôs. Keď som mala osem rokov, v pionierskom tábore ma dobodal celý roj. V oddiele sme mali dievča, čo s nimi nejakým spôsobom vedelo komunikovať a ja som tiež chcela. Ale ony nechceli. Odvtedy to neskúšam.

beriem si toho veľa na rohy. 

Pritom robím len to, čo ma baví, a väčšina toho je vo verejnom záujme. Mám skúsenosti z verejnej správy, to sa mi dobre prepája s mimovládkovým svetom, viem ako veci fungujú a čo sa dá reálne dosiahnuť, napríklad v legislatíve. V poslednom čase sa mi prihlásilo viacero skvelých ľudí s užitočnými vecami a mne sa veľmi ťažko hovorí nie. Samu seba za to pranierujem, fungujem v zmysle toho pravidla, že kto bojuje sám so sebou, obyčajne vyhrá. Len neviem, ktoré „ja“ to je! Som šťastná, že ma oslovujú, len by som sa potrebovala naklonovať, aby som to všetko dokázala absorbovať. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite