Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Martin Lipták: Nič som nevedel o ničom

.elena Akácsová .lifestyle .cnosti a neresti

Martin Lipták so svojím združením Čierne diery minulý týždeň vydal rovnomennú knihu o zabudnutých pamiatkach Slovenska a o deväť hodín bol celý 1000-kusový náklad vypredaný. Teraz ju bude treba distribuovať a urobiť dotlač, v pláne má už ďalšie dve knihy aj komunitnú saunu na Spiši.

Martin Lipták: Nič som nevedel o ničom BORIS NÉMETH

čierne diery robíme všetci traja ako svojho koníčka. 

Cestovanie za opomínanými pamiatkami a zisťovanie informácií okolo nich nás bavilo už dávno predtým. Aktivity v ich prospech sme neplánovali, postupne sa začali nabaľovať pri pohľade na nezáujem spoločnosti. Ako rástla odozva, rástlo aj naše nadšenie pre vec. Hoci to už ďaleko prerástlo podobu hoby, nemienime sa profesionalizovať. Jednak preto, že svoje zamestnania robíme všetci radi, a aj preto, že Čierne diery sú niečím, čo robiť chceme, ale nemusíme. Preto si môžeme dovoliť robiť veci, ktoré idú aj proti prúdu a očakávaniam, bez kompromisov. 

na schátrané pamiatky upozorňujeme preto, lebo to takto nerobí žiadna inštitúcia. 

Odborne sa im venuje množstvo ľudí, ale chýbala zrozumiteľná komunikácia pre verejnosť. Chceme, aby si ľudia začali uvedomovať hodnotu pamiatok, len tak ich budú aj chrániť. Mali by vedieť, že za tou ošarpanou budovou, okolo ktorej chodia každý deň, je príbeh, že má svoju architektonickú hodnotu a krásu – čo je niekedy komplikované vidieť pod rozpadnutou fasádou a vybitými oknami. 

niektorí si nás pletú s urbexermi. 

Teda s ľuďmi, čo vyhľadávajú atmosféru opustených miest a tajne do nich prenikajú. Oni sú však trošku iný svet, my by sme radi videli tie miesta zrekonštruované, aby mali nový účel, aby sa im priznali zaslúžené hodnoty. Nič proti urbexerom, ale ak to trochu preženiem, urbex niekedy skĺzava do úrovne návštevy starej špajzy so skazenými kompótmi, v ktorej vidia duchov. 

som metalista, ale nosím aj iné farby ako čierne. 

Prvý koncert som organizoval, keď som mal 16 rokov ako neskúsený človek, čo nevedel nič o ničom. Postupne sme sa stali najväčšími organizátormi vo svojom žánri na Slovensku. Ale nebol to cieľ. To je rovnaké ako s Čiernymi dierami či inými aktivitami – nemám žiadne plány ani ambície, kam sa dostať. Nepremýšľam tak. Veci sa vždy dejú ad hoc. Metalisti sú špecifická komunita. Nech už sú hocijakí, vždy si pomáhajú na základe toho spoločného, čo majú. Veľa ľudí sa nezištne zapája do tvorby vecí, organizovania koncertov, publikovania, distribúcie, a myslím, že to ovplyvní ich identitu na celý život. Neviem, či si to všetci metalisti uvedomujú, ale ja som si z identity metalistu zobral práve toto. Či sú metalisti  novodobými pioniermi? Možno. Neviem posúdiť činnosť pionierov. (Úsmev.) 

s priateľkou radi chodíme na hory. 

Vo všeobecnosti som nemateriálny človek, ale musím priznať, že do istej miery ma horská turistika baví pre všetky tie vymoženosti okolo. Nielen ísť, ale preštudovať si, aké topánky, tričká, bundy sú na to najlepšie, a potom to vyskúšať, či to naozaj tak funguje. Funguje. Napríklad v tričkách z ovčej merino vlny môžem zmoknúť, spotiť sa a nemusím nič riešiť, pretože rýchlo vyschnú, majú antibakteriálne vlastnosti, stačí ich vyvetrať a nesmrdia. Teda niežeby som sa preto týždeň neumýval! 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite