Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Milan Ondrík: Chcel by som hrať ako Messi

.elena Akácsová .lifestyle .cnosti a neresti

Herca Milana Ondríka môžete tento týždeň vidieť vo filme Pivnica aj na Divadelnej Nitre v Teatro Tatro ako Stalkera. Na konci sezóny zažiaril v SND v úlohe Pierra Bezuchova vo Vojne a mieri, momentálne skúša Projekt 1918 a filmuje Generála.

Milan Ondrík: Chcel by som hrať ako Messi BORIS NÉMETH

teraz robím len film a divadlo, to som chcel vždy robiť a to robím.

Musel som sa rozhodnúť a všetky ostatné ponuky odmietnuť. Film Pivnica som ešte nevidel, sám som zvedavý, ako to dopadlo. Na rozdiel od divadla, kde mám odozvu hneď, od kolegov, od divákov, a môžem svoj výkon korigovať, vo filme to nejde. Môžem mať zlý pocit z natáčania a výsledok môže byť dobrý – a naopak, veľa sa dá vylepšiť aj pokaziť postprodukciou. Ale pre mňa je aj tak najdôležitejšie, ako sa cítim pri tej práci, výsledok je len bonus. Najbližšie ma čaká dotočiť filmy Nech je svetlo aGenerál. V tom druhom budem hrať aj vo francúzštine. Aký som Štefánik? Čím viac o ňom viem, tým som pokojnejší, lebo sa ubezpečujem, že to bol obyčajný človek – mal veľkú chuť do života, užíval si ho.

ľudia ma posudzujú podľa toho, čo im ide práve v obývačke. 

Malé percento ľudí chodí do divadla, takže nevidia, že viem byť aj vážny, aj komický. Keď som hral mafiána v seriáli Za sklom, cítil som, že sa ma niektorí ľudia boja. A vagabundi zas na mňa uznanlivo vykrikovali: Heeej, ideeš, kamarát! Páčil som sa im! Bol som na návšteve v base, tam si ma vyslovene vypýtali, mal som u nich úspech. 

ako dieťa som hral amatérske divadlo, raz za rok na Štefana. 

To bola premiéra a zároveň derniéra. Potom som povyhrával aj nejaké súťaže v recitovaní. Jednoducho mi to celé zavoňalo. Preto som si dal prihlášku na VŠMU. Dva týždne pred prijímačkami som išiel aj na VŠVU, tam bolo treba doniesť rôzne práce a ja som z Oravy autobusom privliekol dve vrecia mojich rezbárskych prác. Chytali sa za hlavu, že to som toľko toho nosiť nemusel. Nakoniec to aj tak nestačilo, keďže ma neprijali. Trošku som bol na smiech. Na VŠMU som bol tiež na smiech, ale tam to stačilo. Prijali ma.

„Vybehnúť von a rozhodnúť sa v ten moment, kde chcem ísť, to je obrovská sloboda.“

išiel som životom tam, kam ma vietor zavial. 

Nevedel som, že budem herec. Zatiaľ ma to baví a živí to moju rodinu, to je najdôležitejšie. Ale myslím, že by som sa vedel uživiť aj niečím iným. Aj mi trochu chýba fyzická robota, napríklad taká murárčina, stolárčina... som vyučený rezbár, asi by som najradšej rezal. Na domáce práce som však lenivý. Zuzka mi už asi päť rokov hovorí, aby som namaľoval jednu rúru v byte, odkedy sme ho prerobili. Vždy mi do toho niečo príde.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite