čas má pre mňa obrovskú hodnotu.
V štyridsiatke som si uvedomila, že sa mi hrozne zrýchlil čas a že aha, pozor, ešte sa trikrát vyspím a zomriem. Pamätala som si ten pocit z detstva, keď mal čas tú lepkavú nekonečnosť, tie letné dni nemenné, keď len tak pomaly kopete do kamienkov, prídete k jazeru a okúpete sa. Hovorila som si, kde to je? To chcem naspäť! Musí sa to nejako dať. Dá sa to. Zastavila som sa, donútila sa stáť a potom zase nastúpila naspäť, ale pomalšie.
najlepšie sa cítim v posteli.
Vstávam skoro, ale do postele potom chodím cez deň, čítam, pospím si. Aby som mala na také blicovanie čas a priestor každý deň, naučila som sa byť výborný manažér logistiky. Chodím všade načas, som tým povestná. Prišla som už o zopár kamarátov, lebo som v tom asi fakt neznesiteľná.
veľmi by som bola rada, keby dramaturgia SND trochu dbala aj na hercov.
Potrebujeme trénovať herectvo na kusoch, kde sú dramatické vzťahy, dívame sa jeden druhému do očí a je to fakt dôležité, aby herecký kolektív rástol. Hocikto si tu otvorí ústa na herca, pritom on výsledok neovplyvní tak, ako dramaturg, režisér či výtvarník. Predstavenie sa vám nepáči, na vine je herec. No nie je to tak. Páčil sa vám v ôsmich predstaveniach a v deviatom nie, no čo sa zhoršil v herectve?
začala som maľovať.
Tam si vyrovnávam, že ako herečka musím počúvať príkazy, tam som veľmi integrovaná interpretka. Naozaj si do toho nenechám hovoriť. Moje diela sú výnimočné. Minimálne pre mňa. Lebo sú naozaj bez vonkajších vplyvov. Preto zatiaľ aj odolávam tlakom ich vystavovať.
som veľmi prudérna.
Nenávidím sexistické vtipy, lascívne narážky, cítim sa nekomfortne. Nie je to môj druh humoru. Ani sa ku tomu nikdy neuchyľujem, že by som verbalizovala svoju sexualitu, ani vlastne neodpovedám na takéto otázky. Patrí to k takým intimitám, ako je moje maľovanie a čítanie.
alkohol nepijem.
Drogy neberiem, mužov beriem, gambling nenávidím z hĺbky svojej duše. Cigarety fajčím. Chcem prestať, zaoberám sa tým, áno, mala som také obdobie, že som chcela každý mesiac vyfajčiť o jednu menej, ale zabudla som na to. Musela by som si dať menší časový limit. Som brutálny nízkotlakár a ráno mám, že: káva, druhá káva, cigareta. Potom začnem fungovať vo svojom zrýchlenom režime. Určite sa to dá nahradiť behaním, po piatich minútach by som bola asi tam, kde s tou kávou, ale bojím sa, že by som dovtedy spadla a zlomila si nohu. Môj doktor sa ma pýta, no tak čo, mŕtva Zuza? Na takej úrovni mám tlak.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.