websterovci boli pre nás veľký počin.
3D animovaný seriál vo svete nie je nič špeciálne, ale v našich podmienkach áno. Máme 6 dielov, ale v podstate by sme ich potrebovali 26, aby boli atraktívne ako televízny formát. Možno sa to podarí trochu oklamať tak, ako sa nám to podarilo s Mimi a Lízou, kde sme šesť dielov dostali ako jedno 45-minútové pásmo do francúzskej kinodistribúcie. Keď som sa do seriálu Mimi a Líza púšťala, prvoradé bolo vôbec ho vyprodukovať. Nedokázala som si ani predstaviť, že sa stane takým fenoménom. Udialo sa niečo zázračné, deti začali skúšať, aké to je byť nevidomý, poznajú postavy, kniha je v knižniciach stále vypožičiavaná.
som producent aj režisér súčasne.
V behu produkcie som často ja to boľavé, slabé miesto, nedokážem ísť na 100 percent v oboch smeroch. Má to ale aj kladné stránky, keď mi povie producent, toto už nerob, je to drahé, režisér mu ešte stále môže oponovať, ale bude to krajšie. Niekedy ho presvedčím. (Úsmev.) Všetko však konzultujem s tímom, často ma vrátia z príliš bizarnej cesty späť, takto nie, upokoj sa, nevymýšľaj. Keď človek niečo sám vymyslí, urputne sa drží svojej predstavy, že to tak musí byť. Nemusí. Naučila som sa povedať: á, naozaj? Dobre, tak ideme z tejto strany.
neviem povedať nie.
Do všetkého sa namočím, potom mám zrazu zodpovednosť a už to musím robiť. Takto som sa stala aj výkonnou riaditeľkou – s dôrazom na slovo výkonná – Asociácie producentov animovaného filmu. Začalo to spoluorganizáciou malého pitching fora v Třeboni – Visegrad Animation Fora. V súčasnosti aktivity narástli tak, že z Fora je partner pre domáce aj európske inštitúcie. Snažíme sa, aby vznikol animovaný priemysel aj v našom regióne. Animácia bez koprodukcie najmä v Európe nemá šancu. Vďaka týmto aktivitám vznikla aj koprodukcia na Websterovcoch.
dva razy som sa pokúšala ísť študovať ilustráciu.
To je niečo, čo milujem, a v hĺbke duše sa teším, že až budem stará, tak si budem maľovať. Teraz maľujem skôr tabuľky. Keď v Bratislave otvárali prvýkrát animovaný film, povedala som si, že rozprávať príbeh, to je ešte lepšie, ako ho len ilustrovať, tak som išla a zobrali ma.
som záhradkár, aj keď v skutočnosti na to nemám vôbec čas.
Keď sme sa nasťahovali do domu, často sme chodili s priateľkami na výlety do záhradníctiev. Živelne a veľa sme sadili, čítali encyklopédie, poznali latinské názvy, rastliny nás fascinovali. Napríklad taká cibuľa (pozri foto). Raz som ju takto rozrezanú aj namaľovala. Zasadila som však aj veľa takých rastlín, ktoré jedného dňa budeme musieť zlikvidovať. Povedzme taký bambus, už keď som ho zasadila, mala som zlý sen, že podrástol všetky záhrady a vyklíčil niekde na dolnom konci. Čakám, že sa to naozaj stane.
„Som budovateľ, asi to máme v rodine, aj preto som išla na architektúru, rada si vymýšľam a v hlave staviam.“
rada sa prechádzam v lese.
Často zablúdim, naposledy včera. Ja totiž zablúdim všade. Mám utkvelú predstavu, že už som tam dobre, ale vtedy príde podraz, mám to v hlave uložené inak. Najhoršie je nájsť auto na parkovisku v obchodnom centre, diaľničným obchvatom sa radšej vyhýbam. Navigáciu nepoužívam, to ma ešte viac pletie. Tá žena hovorí: odbočte. No ale to už je táto cesta, alebo tá ďalšia? Aby som to osudovo zvrátila, tak som si vo Websterovcoch zahrala hlas navigácie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.