Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jaro Viňarský: Mojím idolom bola Ada Straková

.elena Akácsová .lifestyle .cnosti a neresti

Držiteľ „tanečného Oscara“, tanečník a choreograf Jaro Viňarský nedávno otvoril festival Bratislava v pohybe kilometrovým tancom po meste. On sám však nerád používa na to, čo robí, označenie tanec. Radšej to volá fyzické umenie alebo umenie tela.

Jaro Viňarský: Mojím idolom bola Ada Straková BORIS NÉMETH

iritujú ma škatuľky a kategorizácie.

Uzatvára to skutočnosť do veľmi zúženého pohľadu. Navyše, doba je čoraz rýchlejšia a čokoľvek pomenujeme, o chvíľu to už nie je pravda. Snažím sa odškatuľkovať. V práci aj v živote. Bežný divák si so súčasným tancom nevie dať rady, je naučený vnímať umenie tak, že potrebuje pochopiť, ako to autor myslel, lebo aj on to tak musí chápať. Človek by sa však mal uvoľniť a nechať to na seba pôsobiť. Nemusíme všetko pochopiť racionálne, vplyv umenia je práve v nelingvistickej rovine, zvlášť tanec. 

neviem, či niekedy niekto uveril, že sa naozaj hnevám.

Musí to byť fakt veľká vec, aby som vybuchol. Je pravda, že pri tanci vo veľmi koncentrovanom čase vyplavím z tela veľa vecí, agresiu, stres, aj keď o nich ani nemusím vedieť. Ale keď pred predstavením nie som v pohode, cítim to na tele, strácam orientáciu, padám, hlava je inde ako telo, respektíve, prestáva byť jedno s telom.

rád cestujem vlakom.

Nie som veľký nadšenec lietadlovej dopravy. Niežeby som bol v brutálnej panike, ale vždy ma to stojí veľa energie. Lenže do New Yorku sa nepresuniem inak, nemám tri týždne na to, ísť loďou. Vlaky mám najradšej, asi to bude tou priestrannosťou okolo. Celkom ma to upokojuje. Vlak sa pohne a ja odchádzam do ríše snov. 

vášnivo milujem karaoke.

Možno keď prestanem tancovať, otvorím v Žiline karaoke bar, ale taký naozajstný, ako v Ázii. Tam je to až športová záležitosť, hlavne v Kórei, je to brutálne, honosné, gýčové, skopírované zo šoubiznisu, krásne oblečení ľudia, veľké obrazovky, touchscreeny. S režisérkou Petrou Tejnorovou je to náš koníček, máme svoje sólové playlisty aj duety, nacvičujeme si to doma, po premiérach spoločných predstavení všetci vedia, že chceme mať karaoke párty. 

mám veľký strach z extrémizmu, dogmatizmu a  fyzického ublíženia.

Mal som nepríjemný zážitok v Prahe, paradoxne v meste, kde sa cítim najbezpečnejšie zo všetkých metropol. Prepadli ma dvaja Ukrajinci, už sa mi v hlave prehrávali novinové titulky: Viňarský zavraždený... a tam ma asi zachránilo, že sa cez telo intuitívne dokážem zorientovať v priestore. Vo vhodnej chvíli som začal utekať, kľučkovať a hádzať sa pomedzi autá, robiť kotúle, hotová performancia, len žiadni diváci okolo. Našťastie ani tí dvaja. Malo to dozvuky, nosil som pri sebe kaser a pol roka som musel byť doma skôr, než padne tma. 

„Nie som veľmi ambiciózny, aj pozíciu, ktorú v tanci mám, som dosiahol tak, že som robil len to, čo som robiť chcel a mám rád.“

ako malý som chcel byť šofér autobusu.

Pri Vranove máme Bukózu, obdivoval som šoférov, ktorí tam vozili ľudí. Moja obľúbená hra bola na toto – zobral som bicykel, stál na zastávkach od nás až po Bukózu, „poodvážal“ ľudí tam, a potom naspäť. A chcel som byť aj moderátorom v televízii. Sedel som v detskej izbe na stoličke, zobral časopis Televízia a kým som plyšákom neprečítal všetky programy všetkých staníc – a tých bolo s nástupom satelitov čoraz viac, moji rodičia o mne nevedeli aj niekoľko hodín. Mojím idolom bola Ada Straková. Tie panie som totálne žral.

najťažšie mi bolo, keď zomrela babka.

Veľmi dobrý vzťah sme mali, ona vedela vždy viac než moji rodičia. Skočila z okna, vôbec neviem prečo, v tom čase sme sa už tak často nevídali. Udialo sa to presne v tú noc, keď som si preberal cenu Sazky, od poroty aj od divákov, za moje sólo predstavenie Posledný krok pred. Vtedy nastal v mojej kariére veľký zlom a už som nič iné ako tancovanie robiť nemusel. O jej smrti som sa dozvedel na druhý deň, mal som predstavenie v Paríži, to bola riadna „pecka", nemal som si ani čas užiť tú prevelikú cenu – v podstate ma uzemnila. V duchu som s ňou viedol dialóg: babi, to si si lepší čas nemohla vybrať? Celý rok som cítil jej blízkosť, v podstate každý rok v tom čase som taký trošku iný. 

A tu je ešte niekoľko nerestí a cností Jara Viňarského, ktoré nájdete len na našom webe: 

zaviedol som v rámci aktivít o.z. SKOK!

Víkendový formát – volám to workshow. V piatok uvádzam predstavenie nejakého tvorcu, ktorý pri tvorbe vychádza z tela, v sobotu a nedeľu to môže divák na workshope s ním aj prakticky zažiť a vstúpiť hlbšie do sveta autora. Nie je to pre profesionálnych tanečníkov a umelcov, hoci majú dvere otvorené, primárny záber sú akíkoľvek ľudia, ktorých baví tanec, chcú pracovať s vlastným telom a na sebe, ale nechcú siahnuť po klasických možnostiach, ako sú joga, aerobik, či ísť do fitka. Chcú to prežiť kreatívnejšou formou. Spolupracujem s nezávislými kultúrnymi centrami, ako sú žilinská Stanica-Záriečie, Záhrada v Banskej Bystrici, Tabačka v Košiciach.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite