Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Joanna Kozuch: Chytila som bacila cestovania

.elena Akácsová .lifestyle .cnosti a neresti

Animátorka Joanna Kozuch sa momentálne teší do rodného Poľska do Varšavy, kde bude súťažiť s krátkym animovaným filmom 39 týždňov, 6 dní. Keďže ide o áčkový festival, v prípade výhry by sa automaticky dostal do širšej nominácie na Oscara.

Joanna Kozuch: Chytila som bacila cestovania BORIS NÉMETH

náš film je denník o tehotenstve.

S Borisom (manžel a spoluautor Boris Šima) sme sa dohodli, že si budeme kresliť a zapisovať celých 9 mesiacov a potom uvidíme, čo z toho bude. Mám rada denníky, aj Boris, na cestách si ich vždy vedieme. Ale žiadne dieťa, bruško a tak, zaujímal nás dvojpohľad na situáciu, ktorú partneri dlhodobo spolu prežívajú, ale každý z iného uhla. Vyšla z toho surrealistická vec, film sa premietal pred Piatou loďou. Dcéra dnes už má sedem rokov, ale nerobili sme to tak dlho, hoci niektorí sa smejú, že animovaný film je lekcia trpezlivosti. 

snívala som o štúdiu maľby v Poznani.

Prijímačky som zvládla, ale len na platené štúdium. Otec že, to nemyslíš vážne, že ti to budem platiť? Tak som išla na pedagogickú a o rok ma už zobrali normálne. Ten rok mi dal veľa, odstup, prestala som rozmýšľať ako na strednej škole, pochopila som, že všetko sa nemusí, že si môžem vyberať. A chytila som vtedy bacila cestovania. V Poznani som si vybrala animáciu. Myslela som si, že to bude na pol roka, ostala som celých päť. Na VŠMU v Bratislave som si chcela animáciu skúsiť aj z  filmovej stránky, prišla som sem na rok a stretla Borisa. Aj som sa vrátila do Poľska, ale roaming vtedy ešte nebol taký lacný... 

začať rozprávať po slovensky je pre Poliaka pomerne ľahké.

Ale začať rozprávať dobre je brutálne ťažké. Nemám vôbec hlavu na jazyky, prízvuku sa nikdy nezbavím. Dodnes nepočujem rozdiel medzi h a ch, je to pre mňa jedno písmeno, ako pre vás tvrdé a mäkké i, napíšeme to inak, ale vyslovujeme rovnako. A naopak, u nás sú i a y dve rozličné písmená, ktoré každé povieme ináč. 

na cestovanie som si zarábala kreslením portrétov.

S kamoškou sme snívali o Andalúzii, chceli ísť rovno do Španielska kresliť, ale skončili sme vo Francúzsku, v Carcassonne. Neskôr som kreslila aj sama, v Holandsku, v Poľsku. Na ulici je veľa zaujímavých ľudí, aj vzdelaných výtvarníkov, v Gdaňsku vystrihoval profily z papiera profesor z nejakej ruskej univerzity. 

zaľúbila som sa do Uzbekistanu.

Kedysi dávno som čítala Kapucsinskeho Impérium a prekvapil ma úsek o vysychajúcom Aralskom jazere. Začala som gúgliť a prvá mi vyskočila fotka lode na púšti. Cítila som sa tam ako pri pamätníku ľudskej hlúposti, ako napísal Kapucsinski: neexistuje taká hlúposť, ktorú by človek nedokázal vymyslieť. Sovieti tam chceli spraviť bavlnársku veľmoc, ignorovali všetky možné pravidlá hydrológie, zo 4 najväčšieho jazera na svete, oni to volali more, zostala len maličká časť. 

bojím sa rýchlej jazdy v aute.

Možno preto, že viem, aká „šunka" je to naše auto. Rýchlosť mi nesedí, ani lietanie. Rada sa rozprávam s ľuďmi, asi preto som si obľúbila vlaky, dlhé cesty doprajú čas na zoznámenie. Cestovala som veľa aj autostopom, tam som sa, paradoxne, cítila bezpečne, teda niekedy to boli čudné typy, ale nikdy sa mi nič zlé nestalo. Zato som stretla množstvo úžasných ľudí a to sa mi páči najviac. Keď cestujem, strach nie je to, čo cítim ako prvé. Určite niekde je, v pozadí, lebo človek, keď sa nebojí, stráca istú pozornosť. Ale nie je to taký strach, že by ma paralyzoval a povedala by som si, že radšej nikam nepôjdem. 

na animácii ma baví, že na chvíľu sa stávam bohom svojho sveta.

Pri Fonopolise som sa s tým veľmi vyhrala, bavilo ma, že tvorím celý svet, život, len podľa seba, v ktorom môžem všetko. Iste, sú obmedzenia, technické, ale najväčšie obmedzenie je moja vlastná fantázia. Drina nie je vymýšľať, ale dostať tie nápady do scenárov. Nebojím sa, že ich nebudem mať dosť, skôr sa bojím, či to stihnem všetko urobiť a či to urobím dobre. 

A tu ešte niekoľko nerestí a cností Joanny Kozuch, ktoré nájdete len na našom webe:

mám rada vlaky, rada nimi cestujem, je to istá úchylka, áno viem.

Mám rada vlakové stanice, sú to také bludiská, tie mám rada tiež.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite