to nie sú len vratké veže, svojpomocne pozbíjané z drevených dosiek. Potenciál rozhľadní či vyhliadkových veží objavili profesionálni architekti, pre ktorých sa tieto stavby stávajú atraktívnou zákazkou. Je to pre nich možnosť navrhnúť stavbu v nezastavanej krajine a rozhodnúť sa, či chcú stavbou v prírode excentricky vynikať alebo pokorne splynúť.
Možno povedať, že prvé rozhľadne vznikli s pragmatickým účelom. V čase tureckých nájazdov do Uhorska začali na kopcoch a hradbách vznikať protiturecké vartovky, dodnes sa zachovala napríklad vartovka v Krupine či na bystrickom Urpíne. Časom začali vznikať z modernejších spoločenských potrieb – na vysokých televíznych vežiach.
Rozmach rozhľadní s prvotným účelom relaxačného pozorovania horizontu nastal najmä počas prvej republiky, keď vznikali nadšenecké turistické spolky. Tie začali dobrovoľne a svojpomocne budovať čosi ako turistickú infraštruktúru – turistické útulne a rozhľadne.
Medzi jedny z najkrajších slovenských rozhľadní patrí určite vyhliadková veža Tokaj v Malej Tŕni pri Trebišove. Okrem toho, že počas výletu možno spoznať aj zaujímavý východoslovenský región, rozhľadňa Tokaj je zaujímavá aj architektonicky. Minulý rok získala od vydavateľstva Eurostav ocenenie Stavba roka.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.