pracujem každý deň.
Mám veľký problém nerobiť cez víkend, aj keď teraz sa kvôli rodine snažím. Pokiaľ sa nepustím do práce, žerie ma svedomie. Nedokážem len tak ležať. Keď mám voľno, kreslím, nezapínam úplne, je to také filtrovanie zmyslov. Keď ráno prídem do ateliéru, musím si zrekapitulovať včerajšiu robotu a dohľadať tégliky s farbami, ktorá je na obraze ktorá. Kedysi som si to svedomito písal, strecha domu, okno, teraz sa spolieham na skúsenosť, ale nie vždy sa trafím. Osem odtieňov tyrkysovej je pre oko ťažké rozoznať. Ale dennodenným maľovaním som sa naučil namiešať každú jednu farbu, čo vidím. K práci si pustím rádio Devín, FM, Litera, alebo, keď už mi to lezie na nervy, tak youtube a maľujem. Iba ja, kávovar a pes.
venujem sa chlapcovi s Aspergerovým syndrómom.
Oslovila ma jeho mama, keď som ho pochválil na jednej charitatívnej akcii. Väčšinou deti chválim, treba ich motivovať, ale u neho je naozaj potenciál, s ktorým sa dá pracovať. Nie je to vyslovene tak, žeby som len ja dával, dostávam aj späť. Je to pingpong.
pred troma rokmi som si kúpil bicykel.
Najlacnejší, čo sa dal v cestnej kategórii kúpiť, hoci ma predavač presviedčal, že ma bude z neho všetko bolieť a zničím si chrbát. Nechcel som drahší, nevedel som ešte, či ma to chytí a zdalo sa mi, že ma namotáva. Ale mal vo všetkom pravdu. Keď ma potom zrazila jedna vodička, tak som si nechcel kupovať nový, lebo iné veci treba, ale žena mi po trištvrte roku povedala, choď si kúpiť ten bicykel, bol si taký šťastný, a teraz si ako kôpka nešťastia! Vybral som si taký, aby som na ňom mohol ísť aj 150 km, napríklad do Viedne na raňajšiu kávu.
veľmi rád ochutnávam pivá.
Som nadšený, že už nie je len ten pilsnerovský typ, mám rád všetky tie ale, ipa, ovocné chute a tak. Chcel som začať variť vlastné pivo, to som ešte nevedel, že príde taký boom. Ale raz sa ku tomu dostanem. Druhý môj sen by bol zohnať si väčšie auto, kde by sa robili tri jedlá, ramen, košíčky japonské a burgrík napríklad. Rozprával by som sa s ľudmi a varil.
mám na sebe tri kerky.
Krúžok na predlaktí je z Thajska. Oslavovali sme, popíjali a moja žena vraví, poďme sa dať na pamiatku potetovať, zo srandy, videla, že majú zatvorené. Ale ha!, môj priatel Ašot prišiel s rozospatým tetovačom, a že čo chceme? Len bodku ako znamienko, a tam, kde to nebude vidieť! Skončilo sa to krúžkom. Ráno si idem umyť zuby, pozerám sa do zrkadla a... na pleci mám zas kerku inšpirovanú japonským tetovačom Nissakom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.