Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ktorý film vás najviac rozosmial?

.elena Akácsová .lifestyle .film

Rozplakať filmového diváka, to dokáže každý. Rozosmiať ho, to je skutočný kumšt. V našej letnej ankete sa tentoraz pýtame zaujímavých ľudí práve na takéto filmy, a to bez ohľadu na to, či sa smiali v duchu, alebo tak nahlas, až sa celé kino smialo na nich.

Ktorý film vás najviac rozosmial? UNITED ARTISTS/PROFIMEDIA Jack Lemmon ako Daphne v komédii Niekto to rád horúce. Vo filme excelovali aj Tony Curtis a Marilyn Monroe. Možno infantilná komédia, ale nesmrteľná.

Peter Zajac, literárny vedec

Nemé grotesky ma naučili, že pri smiechu sa nemá hovoriť. Ale sú aj výnimky, ako Voskovec & Werich a Lasica & Satinský, u ktorých telo hovorí a sú aj anekdoty Tomáša Janovica a Egona Gála, v ktorých je telom jazyk. Smiechom som sa zvíjal na hudobnej komédii Grigorija Alexandrova s hudbou Isaaka Dunajevského Celý svet sa smeje (1934). Asi preto, že odkazoval na americkú nemú grotesku a kariéru filmového diváka som začínal v kine Čas, v časiku na bratislavskej Hlavnej stanici, kde som sa chodil ulievať zo školy. Hrali tam v slučke dokola tie isté grotesky – lupinovky, frigovky, Harolda Lloyda, Laurela & Hardyho a bratov Marxovcov. Chaplinovky z neznámych dôvodov nehrali. Takže do filmového sveta smiechu som vstúpil s Busterom Keatonom a s Frigom na mašine (C. Bruckman, 1926) a ak by sa filmový svet smiechu delil na chaplinovcov a frigovcov, som dodnes frigovec. 

Daniel Baláž, hudobný redaktor 

Jáchyme, hoď ho do stroje (O. Lipský, 1974), napr. vernisáž výstavy miniatúr Uko Ješitu, alebo „reggae" scéna z filmu Ghost World (T. Zwigoff, 2001). Víťazné gesto Thory Birch je stelesneným múdrosti a frajeriny. A strašne sa vždy smejem pri „nahrajme si ocka, ako pekne spieva...hí, utekajme, už ide!" až z nepochopiteľne dobrého Rapošovho filmu  z r. 1986. 

„Do filmového sveta smiechu som vstúpil s Busterom Keatonom a s Frigom na mašine.“

Sestra Hermana

Niektorý film ma rozosmial iba v danej situácii. Neskôr som sa divila, čo tam bolo smiešne. Rozosmiali ma všetky Funesove „žandárske" filmy. Môžem ich pozerať stále. Je tam pre mňa príjemný humor, ktorý nie je založený na dvojzmysloch. Dnes sa už také filmy netočia.

Michal Patarák, psychiater

„Živé či mrtvé, nepřestanou nás srát,“ je kvázi mottom filmu Tango (P. Leconte, 1993), výrokom, vysloveným na adresu žien jednou z hlavných postáv, fúzatým sudcom, ktorý nikdy nevidí vinu na ľuďoch, vraždiacich svojich partnerov. Žije sám so svojou mačkou, lebo len tak si môže v pokoji grgať a prdieť či sedieť pred telkou a nikto ho neobmedzuje. Ideál slobodného života sa snaží prenášať na všetkých naokolo vrátane svojho synovca, ktorý chce zabiť svoju ženu, pretože jej nemôže byť neverný. Úloha nájomného zabijaka prischne chlapovi, ktorý sa pomstil svojmu sokovi i žene, a ktorého tento sudca oslobodil.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite