Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.mesto nula: Parky každých tristo metrov

.denisa Gdovinová .lifestyle

Každému je jasné, že dobré mesto má mať veľa verejnej zelene. Kedy však táto myšlienka začala? Stelesnila sa v modeli záhradného mesta, v ktorom bola zeleň kľúčová. Ako vyzeralo?

Denisa Gdovinová

záhradné mesto je revolučné 

Nič sa kapitalistovi nevypláca lepšie, ako zdravé bývanie robotníka. Táto slávna veta zaznievala z úst továrnikov, ktorí sa na konci 19. storočia snažili vo víre industrializácie presadiť lepšie podmienky pre robotníkov. Továrnici teda podporovali nové architektonické a urbanistické koncepty. Chceli tak zabrániť vznikajúcim chudobným štvrtiam, v ktorých sa usádzali robotníci. Bolo treba vymyslieť priestor, ktorý ponúkne lacné ale aj zdravé prostredie. V roku 1898 Angličan Ebenezer Howard predstavil koncepciu záhradného mesta. 

záhradné mesto je ako magnet 

Howardovo záhradné mesto je určené pre 30-tisíc obyvateľov. V strede má má kruhový park, pričom po jeho obvode stoja verejné budovy. Zo stredu vychádzajú hlavné ulice, bulváry, ktoré sú lemované stromami. Pretínajú ich kruhové ulice, ktoré vždy vo väčších prstencoch obkolesujú ústredný park. Prostredný z nich, Grand Avenue, je pásom verejnej zelene a má námestia v bodoch, v ktorých sa pretína s bulvármi.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite