existuje vôbec niečo také, čo by sa dalo nazvať spoločným znakom slovenskej módy – a nemyslieť pritom na tie prefláknuté haky-baky z čičmianskych dreveníc? Nemyslieť na modrotlač, ktorá bola stáročia bežnou textilnou technikou s kolujúcimi vzormi naprieč Európou? Nič proti ľudovým technikám a vzorom, ale tie sú v každej krajine nádherné a pestré, sú dôležitou súčasťou jej histórie a vývoja, ale stavať na tom pocit o modernej krajine?
za bodom nula
„Keď chcete niečo predať v rámci kreatívneho biznisu, potrebujete možno oveľa viac ako pri iných tovaroch pocit o krajine, z ktorej to pochádza,“ hovorí módna návrhárka Dana Kleinert, zakladateľka profesionálneho združenia Slovak Fashion Council (SFC). Vzniklo v roku 2011 s cieľom vybudovať na Slovensku módny ekosystém. „Keď si taký Japonec chce kúpiť niečo na seba, vie si celkom dobre predstaviť, čo dostane pod hlavičkou talianska alebo francúzska móda. O Slovensku ani o našej móde nemá pocit žiadny. Sme v bode nula.“
S tým bodom nula to nie je celkom pravda, pretože združenie SFC už štvrtýkrát prezentovalo mladých slovenských módnych návrhárov v Londýne na prestížnom International Fashion Showcase v rámci Fashion Week. A minimálne naša minuloročná prezentácia, ktorú vytvorili v spolupráci s vizuálnym umelcom Jánom Šickom a architektom Oliverom Kleinertom, v odbornej módnej verejnosti zarezonovala. Svedčí o tom aj reakcia profesora z prestížnej London College of Fashion, ktorého veľmi zaujala nová intermediálna inštalácia a svojim študentom premieta Šickovu prezentáciu na svojich prednáškach ako vzor modernej prezentácie módy.
„Kladieme dôraz na nové technológie a remeslo – v dizajne aj v prezentácii,“ hovorí Dana Kleinert. „Bolo úžasné sledovať reakcie ľudí, všade po chodbách Somerset Housu bolo počuť Slovakia, Slovakia, poďme sa na to pozrieť!“ Výstavný koncept Memory nadväzoval na minuloročnú interaktívnu inštaláciu, ktorá približovala inšpiračné zdroje jednotlivých autorských kolekcií. Vo výstavnom priestore boli rozmiestnené objekty reprezentujúce práce a inšpirácie dizajnérov. Topánka, klbko vlny, kus kožušiny, kniha... Návštevník mohol s objektmi voľne manipulovať a po položení na špeciálny stôl tzv. „memory reader – čítač pamäte“, sa naň premietala asociácia spojená s objektom. Premietané obrazy prezentovali prvotné myšlienky, proces, skice či fotky. Zároveň sa reflektorom nasvietilo výsledné dielo – figurína s odevom. Všetko sprevádzali zvuky, o ktorých tvorbu sa postaral Jonatán Pastirčák. Každý návštevník si tak vytváral svoju vlastnú prezentáciu, a teda aj vlastné spomienky na ňu.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.