Najdôležitejšie je ráno?

.denisa Gdovinová .lifestyle

Vstávať na poslednú chvíľu, nepamätať si cestu autobusom, rozlepiť oči až v práci a tešiť sa na koniec zmeny. Čo tak skúsiť celé to otočiť? Tí, ktorí sa nevedia nabažiť vstávania o piatej ráno, vraj prekypujú šťastím.

Najdôležitejšie je ráno? PHOTOALTO/PROFIMEDIA Skoré ranné vstávanie môže dať pracovnými i rodičovskými povinnosťami preťaženému človeku cenné chvíle pokoja. Už len prekonať ten prvý nepríjemný moment zobudenia.

síce sa to sprvu nepodarilo každé ráno, ale bezkonkurenčne najlepšie dni boli tie, počas ktorých sa Mária Bruneau prinútila vstať skoro ráno. Zmena prišla až vtedy, keď sa jej manžel, posledné možné ranné vtáča, dostal ku knihe The Miracle Morning (Ranný zázrak) a začal si nastavovať budík na rovnakú hodinu. „Odvtedy vstávam pravidelne, lebo pri zvuku budíka nepočujem žiadnu tieseň. Lebo ich počujem naraz dva. Odvtedy sa teším na svoju studenú sprchu. Úplne seriózne. A to som človek úprimne uzimený, s nerozlučným vlniakom od septembra do mája,” píše na svojom blogu.

V novom tisícročí sa s motivačnými knihami, ktoré odporúčajú vstať skoro ráno, roztrhlo vrece. Mária sa nepotrebovala motivovať betsellerom, ktorý je podľa nej napísaný „tak, aby sa tie strany nejako už len vyplnili”. No aj tak táto ranná teória dokázala strhnúť davy a vytvoriť desaťtisícové komunity ľudí, ktorí vstávajú skoro ráno a delia sa o svoje zážitky (len na fejsbúku má skupina The Miracle Morning vyše 87-tisíc členov).

Knihu v roku 2012 napísal podnikateľ Hal Elrod na základe svojho silného príbehu – v dvadsiatke ho zrazil opitý vodič a Elrod nemal dobré vyhliadky, hrozilo mu trvalé poškodenie mozgu a ochrnuté telo. Nič také sa však nestalo, Elrod dnes chodí, dokonca beháva maratóny a je úspešným podnikateľom. Za všetko vraj môže jeho pravidelné premáhanie ráno vstať a opakovať rutinný súbor činností, ktoré ho mentálne aj fyzicky posilňujú. Aj keď je kniha neznesiteľne prepchatá motivačnými citátmi, samotná teória má niečo do seba. Aké sú teda reálne benefity skorého rána? Dokáže pravidelné vstávanie posilniť našu pevnú vôľu a tým aj pracovnú morálku? Sú sedmospáči už naveky zatratení?

vstať pred deťmi

Mária Bruneau žije už šesť rokov vo Francúzsku. S manželom niekoľko rokov pracovali v Česku v korporácii IBM a z času na čas uvažovali nad tým, že by sa presťahovali bližšie k jednej či druhej rodine, teda do Francúzska či na Slovensko. Impulz prišiel, keď sa im narodila dcéra s Downovým syndrómom, pre ktorú by bolo nemožné vyrastať v trojjazyčnom prostredí – so slovenčinou, francúzštinou a ešte aj češtinou.

Už počas práce v korporácii si Mária začala všímať benefity ťažkého rozhodnutia privstať si. Ešte pred začiatkom stresujúceho dňa zrazu objavila cenné chvíle pokoja. Naplno si tento zvyk upevnila až vtedy, keď prišiel zásadný ranný budíček – deti. Ak by si Mária neprivstala, až do večera by si už potom nenašla pokojnú chvíľu pre seba. S Máriou telefonujem o pol ôsmej ráno, aby ešte v dome nebol hurhaj. Pokojné ráno s chvíľkou samoty jej však v ten deň nevyšlo. Aj keď zvyčajne vstáva o piatej, v tento deň od štvrtej do šiestej uspávala najmladšieho syna a hneď potom pricupitali ďalšie deti, dve dcéry. V také dni si skúša vtesnať svoje ranné rituály do piatich namiesto pätnástich minút. Pretože „po tom ohromne nesympatickom okamihu vstávania je všetko už len veľmi príjemné”. Väčšina ranných vtáčat sa zhoduje na tom, že ráno je svet trochu odlišný ako po zvyšok dňa. Keď Mária otvára ráno okno, ešte sa len zažínajú pouličné lampy a vzduch je oveľa čerstvejší. Psychologicky to vytvára chvíľu bez akéhokoľvek vonkajšieho zhonu a nátlaku, čo pre ňu znamená „robiť si všetko svojím tempom”.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite