vždy som obdivoval preučených ľavákov. Dnes sa to už nerobí, každý si píše rukou, s ktorou mu to ide najlepšie, no moja generácia ešte sem-tam na základnej zažila, že sa ľavorukí tlačili do toho, aby písali pravou. Veď kto sa má na tie lakťom zotreté atramentové riadky pozerať? No a tak sa z ľavákov stali po nejakých tých rokoch roztržitosti, občasného zajakávania a nočného pomočovania fantastickí hrdinovia so špeciálnymi schopnosťami. Boli z nich zrazu ľudia obojruční. Napríklad dokázali pravou rukou písať román a do toho len tak z plezíru ľavou narúbať drevo. No a niečo podobné je aj náš kokosový olej.

Podobne, ako jeho príbuzný, vyrobený z olív, prináša radosť nielen všakovakým gastronautom, kulinárskym nadšencom a vlastníkom reštaurácií, ale aj všetkým lekárnikom a lekárničkám spolu s radom kozmetických firiem. Kokosový olej totiž na rozdiel od mnohých iných vecí na tomto svete môžeme používať napríklad ako krém, no zároveň si na ňom len tak z plezíru vypražiť hoci aj rezeň.

Dodnes nedokážem z pamäti vymazať jeden obraz.