na rozdiel od známeho sprievodcu Michelin, keď vyjde len útla červená knižočka a všetci reštauratéri, kuchári a gurmeti v nej okamžite začnú listovať a rátať, či majú presne toľko hviezd, koľko si zaslúžia, tu je prístup značne odlišný. Či už ide o výber porotcov, spôsob hlasovania a najmä o to, ako sa výsledok prezentuje. Pretože toto je vždy veľkolepá šou. Na jednom mieste sa zhromaždí všetka kuchárska a reštauratérska smotánka sveta, aby v napätí čakala, kto sa z nich umiestni na ktorom mieste. Väčšina z nich už vie, aké má šance, pretože týždeň-dva predtým prebehli kontinentálne vyhlasovania najlepších 50 reštaurácií Ázie, Európy či Ameriky. Ako to však dopadne v celosvetovom pomeriavaní, to sa ukáže vždy až na záverečnom gala.
Rovnako ako pri čítaní sprievodcu Michelin, aj tieto ocenenia sa berú v branži neuveriteľne vážne. Emócie sú patrične vyhrotené a spadnúť v rebríčku o niekoľko desiatok miest, ako sa to napríklad tento rok stalo Hestonovi Blumenthalovi so svojou Dinner – spadli zo siedmeho miesta na štyridsiate piate – je hotová pohroma (O Dinner sme písali na konci minulého roka 50/2015). Síce sa po vyhlasovaní 50 najlepších reštaurácií sveta ešte nikto nerezal či neskákal z mosta, no v takej súťaživej a premotivovanej oblasti, akou je vysoká kuchyňa, sa prehra prežíva naozaj ťažko.
„Ocenenie je medzi kuchármi a reštauratérmi považované za niečo ako odovzdávanie Oscarov, ibaže tentoraz na pódiu nestojí Meryl Streep, ale často na rukách dorezaný a tisíckrát popálený vykuk.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.