toto je však vysvetlenie, ktoré by nemalo uspokojiť žiadneho ekonóma. Ekonómovia pristupujú k ľudom bez predsudkov. Neberú vysvetlenie, že niekto sa správa systematicky inak preto, že je „iný“. Keď vidí ekonóm veľké autá v USA a malé v Európe, neuspokojí sa s vysvetlením odkazujúcim na rozdiely v kultúre, životnom štýle, či nebodaj veľkosti niečoho iného. Skôr zameria pozornosť na rozdiel v obmedzeniach, ktorým musia jednotlivci pri rozhodovaní čeliť – v tomto prípade v rozdielnej cene benzínu. Obdobne ani v prípade futbalistov by sa ekonóm nemal uspokojiť s nejakým ad hoc vysvetlením odkazujúcim na nedostatočnú mužnosť, prah bolesti či charakter futbalistov.
štruktúra podnetov
A ako by teda malo vyzerať vysvetlenie lahodiace ušiam ekonóma? V srdci ekonómie ležia jednoduché tvrdenia o vzorcoch správania sa ľudí. Na jednej strane, ak sa niečo stane relatívne lacnejšie, chceme toho viac, a naopak, keď sa niečo stane relatívne drahšie, naša ochota kupovať klesá (klesajúci dopyt). Na druhej strane, keď sa stane niečo relatívne viac výnosné, robíme toho viac a keď výnos z niečoho poklesne, klesá aj naša ochota vykonávať túto činnosť (rastúca ponuka).
Najväčšie nedorozumenie medzi laickou verejnosťou a ekonómami je to, že tí prví si myslia, že keď ekonómovia hovoria o relatívnej cene, alebo výnosoch a nákladoch, hovoria výhradne o monetárnych stimuloch, peniazoch. Nie je to tak. Ekonómovia hovoria o hocičom, čo konkrétne – vy – považujete za výnosy a náklady.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.