Zabudnutý význam Veľkonočného trojdnia

.katarína Nádaská .lifestyle

Najviac zachovaných ľudových zvykov sa u nás viaže s Veľkonočnou nedeľou a pondelkom. My si preto môžeme povedať niečo o tzv. Veľkonočnom trojdní, ktoré začína Zeleným štvrtkom.

Zabudnutý význam Veľkonočného trojdnia BORIS NÉMETH Veľkonočný pondelok 2012, Liptovská Teplička: Ak je potok ďalej od domu, chlapci naberú vodu do vedra, aby žiadna dievka neostala nevykúpaná.

zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, Veľkonočné trojdnie, mali na našom území zaužívané podoby. Možno niektoré zvyky aj vy dodnes zachovávate. My vám pre poučenie i na prípadnú inšpiráciu priblížime ich zabudnutý význam.

zelený štvrtok – vŕby, mravce a judášky

Na Zelený štvrtok sa zaväzujú zvony, v chrámoch utíchne organová hudba a rozhrkocú sa rapkáče, klopačky, klopadlá. V minulosti chodili z jedného konca dediny na druhý chlapci a rapkajúc oznamovali začiatok posvätného ticha. Rapkáče symbolizovali hluk, ktorý sa robil pri ukrižovaní Krista.

Počas tohto dňa sa jedol špenát, prípadne iné zelené jedlá podľa možností a počasia. Ak pripadli sviatky Veľkej noci na teplejšie obdobie, pridávali sa do pôstneho jedla aj lístky čerstvej púpavy. Pre deti sa pripravovalo tzv. slepé kura, slíže s makom.

„V minulosti chodili z jedného konca dediny na druhý chlapci a rapkajúc oznamovali začiatok posvätného ticha. Rapkáče symbolizovali hluk, ktorý sa robil pri ukrižovaní Krista.“

Skoro ráno, ešte pred východom slnka, sa chodili dievčatá česať pod vŕbu, a aby mali vlasy krásne, husté a dlhé ako jej konáre, hovorili pri tom: „Vŕba, vŕba zelená, daj mi vlasy na dva pásy.“ Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku starším ľuďom, ktorí si zvykli umyť tvár, aby boli zdraví. Okná domov sa vyzdobili zelenými halúzkami.

Niekde bývalo zvykom sypať do izby mravce. Mravce symbolizovali šťastie a usilovnosť. Obdobie zaviazaných zvonov bolo vhodné na výsadbu hrachu, bôbu, maku. Využívala sa tu mágia podobnosti, verilo sa, že tieto plodiny sa tiež zaviažu, teda že bude dobrá úroda. V niektorých obciach na Záhorí sa na Zelený štvrtok zvyklo piecť pečivo jidášky. Mali rôzny tvar a bývali pomazané medom, čo symbolizovalo falošný Judášov bozk.

veľký piatok – drevená polievka a blchy von

Dnes už mnohí veriaci nedodržiavajú celý 40-dňový predveľkonočný pôst, minimálne na Veľký piatok ho však stále držia. V regióne hornej Nitry sa v ten deň jedla drevená polievka, čo bol vývar zo sušených hrušiek bez zápražky alebo len chlieb a voda. Väčšina ľudí počas tohto dňa jedla len raz denne chlieb s čajom, prípadne zemiakovú polievku.

Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami. Dievky si tak poistili hladkú tvár, sviežosť a krásu na celý rok. Pri umývaní sa zvyklo hovoriť: „Teč vodička čistá od Pána Krista, ty omývaš drevo a kamene, umy aj mňa, hriešne stvorenie.“ Niektorí ľudia sa zvykli na Veľký piatok strihať, aby im vlasy dobre rástli počas celého roka.

„Vo viacerých regiónoch Slovenska sú známe povesti, že v noci na Veľký piatok sa otvára zem a vydáva svoje poklady, ktoré môže dostať len statočný a smelý človek čistého srdca.“

Medzi staršie zvyky patrilo aj sadenie a štepenie ovocných stromov, aby sa dobre ujali. V tento deň sa nesmela hýbať zem, čiže sa nesmelo pracovať na poli, pretože by sa nič neurodilo, tiež boli zakázané niektoré druhy domácich prác, napríklad sa nezametalo, lebo by sa nevyliahli kurence, platil zákaz prať bielizeň, priasť, šiť.

Všetky tieto vyššie spomenuté zákazy vychádzali z tradície spomienky na deň umučenia Ježiša Krista – preto sa Veľký piatok považoval už za sviatok, keď sa nemalo v domácnostiach robiť veľké upratovanie. Ak mal niekto blchy, najlepšie sa ich zbavil práve na Veľký piatok – skôr než vyšlo slnce, bolo treba uvariť cesnak a potom vodou, v ktorej sa cesnak varil, sa vykropilo šatstvo, posteľ, umyl sa v nej človek, ktorý mal blchy. Posteľ a šaty sa zvykli vyprášiť palicou, pričom sa hovorilo: „Von hostia bez kostia“.

Biela sobota 2012, Liptovská Teplička: Miništranti zapaľujú hlavnú veľkonočnú sviecu - paškál, ktorá sa potom nesie do tmavého kostola.BORIS NÉMETHBiela sobota 2012, Liptovská Teplička: Miništranti zapaľujú hlavnú veľkonočnú sviecu - paškál, ktorá sa potom nesie do tmavého kostola.

Úkony, ktoré sa robili na Veľký piatok, naznačovali tradičnú vieru v mimoriadnu moc Veľkého piatku, ktorá všetko uzdravuje a napomáha dobrý rast a zdar práce. Vo viacerých regiónoch Slovenska sú známe povesti, že v noci na Veľký piatok sa otvára zem a vydáva svoje poklady, ktoré môže dostať len statočný a smelý človek čistého srdca.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite