Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zabudnutý význam Veľkonočného trojdnia

.katarína Nádaská .lifestyle

Najviac zachovaných ľudových zvykov sa u nás viaže s Veľkonočnou nedeľou a pondelkom. My si preto môžeme povedať niečo o tzv. Veľkonočnom trojdní, ktoré začína Zeleným štvrtkom.

Zabudnutý význam Veľkonočného trojdnia BORIS NÉMETH Veľkonočný pondelok 2012, Liptovská Teplička: Ak je potok ďalej od domu, chlapci naberú vodu do vedra, aby žiadna dievka neostala nevykúpaná.

zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, Veľkonočné trojdnie, mali na našom území zaužívané podoby. Možno niektoré zvyky aj vy dodnes zachovávate. My vám pre poučenie i na prípadnú inšpiráciu priblížime ich zabudnutý význam.

zelený štvrtok – vŕby, mravce a judášky

Na Zelený štvrtok sa zaväzujú zvony, v chrámoch utíchne organová hudba a rozhrkocú sa rapkáče, klopačky, klopadlá. V minulosti chodili z jedného konca dediny na druhý chlapci a rapkajúc oznamovali začiatok posvätného ticha. Rapkáče symbolizovali hluk, ktorý sa robil pri ukrižovaní Krista.

Počas tohto dňa sa jedol špenát, prípadne iné zelené jedlá podľa možností a počasia. Ak pripadli sviatky Veľkej noci na teplejšie obdobie, pridávali sa do pôstneho jedla aj lístky čerstvej púpavy. Pre deti sa pripravovalo tzv. slepé kura, slíže s makom.

„V minulosti chodili z jedného konca dediny na druhý chlapci a rapkajúc oznamovali začiatok posvätného ticha. Rapkáče symbolizovali hluk, ktorý sa robil pri ukrižovaní Krista.“

Skoro ráno, ešte pred východom slnka, sa chodili dievčatá česať pod vŕbu, a aby mali vlasy krásne, husté a dlhé ako jej konáre, hovorili pri tom: „Vŕba, vŕba zelená, daj mi vlasy na dva pásy.“ Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku starším ľuďom, ktorí si zvykli umyť tvár, aby boli zdraví. Okná domov sa vyzdobili zelenými halúzkami.

Niekde bývalo zvykom sypať do izby mravce. Mravce symbolizovali šťastie a usilovnosť. Obdobie zaviazaných zvonov bolo vhodné na výsadbu hrachu, bôbu, maku. Využívala sa tu mágia podobnosti, verilo sa, že tieto plodiny sa tiež zaviažu, teda že bude dobrá úroda. V niektorých obciach na Záhorí sa na Zelený štvrtok zvyklo piecť pečivo jidášky. Mali rôzny tvar a bývali pomazané medom, čo symbolizovalo falošný Judášov bozk.

veľký piatok – drevená polievka a blchy von

Dnes už mnohí veriaci nedodržiavajú celý 40-dňový predveľkonočný pôst, minimálne na Veľký piatok ho však stále držia. V regióne hornej Nitry sa v ten deň jedla drevená polievka, čo bol vývar zo sušených hrušiek bez zápražky alebo len chlieb a voda. Väčšina ľudí počas tohto dňa jedla len raz denne chlieb s čajom, prípadne zemiakovú polievku.

Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite