martin Burlas nás strašil, že rozhovor s ním bude veľká nuda, ale opak bol pravdou. Systematicky si buduje imidž asociála, ale aj to sme mu uverili len čiastočne, v podstate len zapadá do definície introverta. „Ľudí mám rád,“ vysvetlil, „ale keď sa s nimi musím dlhšie rozprávať, som z toho unavený. Keď môžem, kontaktu s ľuďmi sa vyhnem, lebo je to redundantné. Vo väčšine situácií si poviem, bože, toto som už 27 tisíc krát zažil, viem, ako to bude prebiehať. A aj to tak prebieha. Mohol som radšej sedieť doma a odpočívať. Ako lenivý človek preferujem stiahnuť sa a byť nespoločenský. Možno je dobré mať povesť asociála, aspoň ma neotravujú, ale keby som sa dokázal v kontakte s ľuďmi správať otvorenejšie, možno by niektoré veci v mojom živote dopadli lepšie, vedel by som ich vyriešiť oveľa príjemnejším spôsobom. Alebo by sa vyriešili samé.“
„Absurdné je, že až keď prídem domov, mám začať robiť to, čo ma najviac baví a čo som vyštudoval.“
Pracuje v Hudobnom centre, digitalizuje archív, nahráva koncerty, premiéry slovenskej tvorby, robí rozhovory a videá na ich stránku. Ľudia ho však oveľa viac poznajú z jeho vlastných hudobných projektov, čo okomentoval nasledovne: „Absurdné je, že až keď prídem domov, môžem začať robiť to, čo ma najviac baví a čo som vyštudoval.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.