z času na čas sa o to pokúšame všetci. Pri pobreží Makarskej sa záplava farebných šnorchlov usiluje okradnúť Chorvátov o mušle, škaredé kamienky a obrúsené sklíčka. Mnohí ani nevedia, že sa pri podobných pokusoch vlastne stávajú amatérskymi freedivermi: teda ľuďmi, ktorí sa potápajú do skutočných hlbín mora bez pomoci techniky, odkázaní len na jeden vlastný nádych.
„Kedysi som bol v piatich metroch pod vodou a cítil sa ako Avenger,“ začína svoju cestu do hlbín slovenský freediver, inštruktor a zakladateľ Freediving Academy Jaroslav Figura. „Raz na dovolenke v Egypte som si všimol českých potápačov. Niesli si dlhé plutvy, na hlave okuliare, no to bolo všetko. Z hladiny som sledoval, ako sa v hĺbke 30 metrov usadili na dne a relaxovali.“ Jaroslav vtedy úplne nechápal, ako sa mohli vynoriť až po niekoľkých minútach. Ešte bizarnejšia informácia však preňho bola, keď mu oznámili, že sa to naučili na päťdňovom kurze.
„Keď som v hĺbke štyridsiatich metrov, vnímam tú hlbinu, obklopuje ma len ticho, morský svet. Som v úplne inom prostredí, no cítim sa tam ako doma.“
Dnes Jaro pláva do hĺbky 60 metrov, bez vzduchu vydržal viac ako 6 minút, urobil si inštruktorský kurz, založil freedivovú školu a svoju vášeň k potápaniu na nádych tak intenzívne šíri ďalej. „Počet freediverov na Slovensku rastie, hoci ľudia stále cítia rešpekt. Každý si pri tomto type športu okamžite predstaví pretrhnutie bubienkov, v tom horšom prípade stratu vedomia a smrť. Nič z toho však nie je potrebné, ak človek dodržuje pravidlá a vníma vlastné telo.“ Práve to je podľa Figuru na nádychovom potápaní to najdokonalejšie.
Zakladateľ Freediving Academy Jaroslav Figura. Foto: Tomáš Prištiak
„Prečo freediving robím? Je to neskutočná kontrola nad sebou samým. Keď som v hĺbke tridsiatich, štyridsiatich metrov, vnímam tú hlbinu, som jej súčasťou. Obklopuje ma ticho, morský svet. Som v úplne inom prostredí, no cítim sa tam ako doma.“ Ako Jaro sám hovorí, potápanie na nádych nespočíva v maximalizácii rýchlosti ponoru, meraní času a okamžitom plávaní na hladinu. „Freediving nie je o adrenalíne. Jeho cieľom je relaxovať, dostať sa do absolútneho pokoja a cítiť, ako pri tom vaše telo pracuje.“ Aj to je dôvodom, prečo mnohí klasickí potápači po čase odkladajú výstroj.
„Freediving je približne z 30 percent naše telo: zvyšných 70 sa nachádza v hlave.“
Začiatočníci sa na kurze okrem práce s dychom učia predovšetkým vyrovnávať tlak. „Ponoriť sa do hĺbky siedmich metrov bez toho, aby ste pracovali s tlakom, je na perforáciu bubienkov, “ upozorňuje Figura. Po tom, ako sa človek učí tlak postupne vyrovnávať, môže bez problémov plávať v hĺbke päťdesiat metrov. „Na kurzoch cvičíme Frenzelovu metódu. Chytíte si nos a jazykom doň akoby vtláčate vzduch. Ten sa cez eustachovu trubicu dostáva do uší a okolitý tlak zvnútra vyrovnáva.“ Zaujímavým paradoxom je, že čím je človek hlbšie, tým menej vyrovnávať potrebuje. Najsilnejšie je to v rámci prvých desiatich metrov pod hladinou, kde je potrebné pracovať s tlakom štyri až päťkrát.
.poznať hranice
Na kurze vám garantujú, že na jeho záver vydržíte pod vodou tri až päť minút. Nepríjemný nutkavý pocit nadýchnuť sa nespočíva v nedostatok kyslíku: problém je prebytok CO2. Ten treba vydýchať. Mozog dá signál bránici, ktorá začne nepríjemne kopať. „Čím viac sa tomu človek bráni, tým je to horšie. Ľuďom vtedy hovorím, aby sa úplne uvoľnili,“ hovorí Figura. Dôležité je za prítomnosti trénera hranicu posúvať, no predovšetkým ju poznať.
Mnoho ľudí má strach, že po 3 až 5 minútach začína odumierať mozog. Nie je to pravda. Tento moment nastáva až potom, ak by freediver zadržiaval dych tak dlho, až by stratil vedomie. Tam začína odpočet nebezpečných minút, ktoré môžu viesť k porušeniu mozgu. „Freediver sa pred ponorom nadýchne taký objem vzduchu, že mozog mu pohodlne funguje z vytvorených zásob,“ vysvetľuje.
Po silnom nádychu dokáže náš mozog pracovať zo zásob pohodlne niekoľko minút.
Úspech však nestojí na veľkosti pľúc. Niekto môže mať objem pľúc o dva litre väčší ako iný, no ak sa nedokáže dostať do stavu relaxácie, nepomôže mu to. Bude sa trápiť a plávať okamžite späť na hladinu, zatiaľ čo druhý vydrží pod vodou pokojne o tri minúty dlhšie. „Freediving je približne z tridsiatich percent naše telo: zvyšných sedemdesiat máme v hlave.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.