mám skoro tridsať rokov, som vydatá a bojím sa mať deti. Nie je to preto, že by som ich nemala rada, nechcela sa deliť, mala zdravotné problémy alebo by som sa bála o svoju postavu. Vôbec nie. Verím každej jednej žene, keď rozpráva o tom, aké je materstvo krásne, ako ju napĺňa a ako v ňom našla zmysel života. Tým ženám to dokonca aj trochu závidím. No ja mám skoro tridsať rokov a stále ma trápi jedna otázka. Za čo?
Keď sme sa v práci rozprávali o rodinách a deťoch, prekvapila ma staršia kolegyňa, tiež učiteľka, reakciou „dieťa nie je o peniazoch“. Sčasti jej musím dať za pravdu. Možno to platí pre ženy a mladé rodiny, ktoré žijú u rodičov alebo aspoň blízko nich. Možno to platí pre rodiny na dedine, kde si toho môžu veľa dopestovať a dochovať.
Neplatí to však pre množstvo mladých ľudí, ktorí sa sťahujú do veľkých miest. Prídu za vysokou školou a zostávajú kvôli práci. Majú veľké sny, chcú žiť lepšie ako ich rodičia. Nakoniec si v tých veľkých mestách nájdu akurát tak podnájom, o ktorý sa delia s ďalšími, aby všetko zvládali finančne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.