Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je leto. Čítame.

.redakcia .lifestyle

Najviac kníh sa síce kupuje pred Vianocami, no najviac sa ich číta v lete. Tieto knihy čítajú ľudia z .týždňa.

Je leto. Čítame. Chris Hackett/tetra images/profimedia
Anne-Marie O'Connor: Dáma v zlatom (Premedia, 2015).
Z toho, čo som čítala v poslednom čase, bola táto kniha pre mňa najsilnejším zážitkom. Je to taká zvláštne beletrizovaná encyklopédia – v televízii by sa to volalo dokudráma – o secesnej Viedni, kde si žili v idylickej zhode rakúski umelci a ich bohatí židovskí mecenáši, čo tvorí prvú tretinu knihy. Druhá opisuje neradostné osudy židovských rodín po anšluse, a tretia časť ich snahu získať svoj majetok späť mnoho rokov po vojne. Dáma v zlatom, teda portrét Adely Bloch Bauerovej, je len zlomok obsahu knihy, takže si ju netreba zamieňať s filmom, ktorý práve ide v kinách s Helen Mirrenovou v hlavnej úlohe a ktorý sa sústreďuje len na právny spor o tento obraz.
Viac píšeme s Evou Čobejovou tu: Giulia Enders: Taktne o tráviacom trakte (Slovart, 2015). Úžasná kniha o tom, ako nám funguje náš najdôležitejší orgán – črevá, ktoré ovplyvňujú všetko, od zdravia, imunity až po psychické choroby. Keby som túto knihu čítala v šestnástich, idem študovať medicínu. Autorkou je mladá nemecká doktorka a základom knihy je jej vtipná prednáška na nemeckej obdobe TED-u.

A ešte jedna kniha pre deti:
Barbora Kardošová: Traja kamoši a fakticky fantastický bunker (Slovart, 2015). Zábavná a múdra knižka mojej kamarátky Barbory Kardošovej, ilustrovaná ďalšou mojou kamarátkou Katkou Slaninkovou už získala ocenenie Najkrajšia kniha zimy 2014 a ja myslím, že to nie je posledné ocenenie, ktoré dostane. Teraz k nej pribudla audio verzia, geniálne nahovorená Richardom Stankem.

Elena Akácsová


Friedrich Nietzsche: Tak vravel Zarathustra (Iris, 2007). Pred pár mesiacmi som počas nudnej prednášky narazil na esej, ktorá do detailov vysvetľuje, prečo je Pipi Dlhá Pančucha dokonalé zosobnenie Nietzscheho ideálu nadčloveka. Pipi je cool, tak dúfam, že aj Friedrich bude.

Herman Hesse: Siddhárta(Petrus, 2013). Minulé leto som na pláži od Hesseho čítal Stepného vlka. Už si nepamätám dej, iba ťaživý pocit, ktorý vo mne zanechal. Siddhárta v preklade znamená „ten, čo našiel zmysel existencie", verím teda, že ma kniha od nemeckého laureáta Nobelovej ceny za literatúru niečomu priučí.

David Lynch: Catching the Big Fish: Meditation, Consciousness, and Creativity (Deckle Edge, 2007). O jeho existencii som vedel dlho, ale nikdy som nevidel jeho filmy. Potom som sa dostal ku Twin Peaks, cez to k rozhovorom s ním a nakoniec k jeho hudbe. Všetko, čo robí, je „comfy", plné lásky a vtipu, meditatívne pokojné, prosto úžasné. Dúfam, že aj jeho kniha bude rovnaká.

Šimon Betina


Tony Judt: Penzión spomienok(Salon, 2015). Martin M. Šimečka napísal o tejto knihe významného historika Tonyho Judta takú recenziu, že som si ju po dočítaní okamžite objednala. Prečítala som zatiaľ iba pár stránok, a vyzerá to fakt dobre. Aj keď neviem, či sa klasické letné čítanie má začínať takto:
„Mám motoricko-neurónovú chorobu, variant amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS), zvanú Lou Gehrigova choroba. Motoricko-neurónové ochorenia sú dosť bežné: patrí k nim Parkinsonova choroba, skleróza multiplex a celý rad menej vážnych chorôb. ALS - to najzriedkavejšie z tohto typu ochorení – sa vyznačuje jednak tým, že človek nestráca cit (čo je dobré aj zlé) a jednak tým, že je bezbolestné. Na rozdiel od takmer všetkých vážnych či smrteľných chorôb má človek príležitosť vynadívať sa dosýta a bez veľkej námahy na katastrofálne zhoršovanie svojho stavu."

Eva Čobejová


Horúčavy sa nedajú zvládnuť iným spôsobom, ako byť zastrčený v bazéne alebo v útrobách kamenného domu. Takže som siahla do mojej knižnice a začítala sa do románu novozélandskej spisovateľky Keri Hulmeovej, ktorý nie je žiadnou novinkou (vyšiel u nás v revolučnom roku 1989 v Tatrane pod názvom Kamenní ľudia). Do samotárskeho života bohatej maliarky sa pripletú dvaja ľudia a hlboko ju poznačia – jednoduchý maorijský muž a chlapec-najdúch, „vyplavenec“, ktorého sa ujal a vychováva ho, ako vie. Chlapec je nemé a veľmi komplikované dieťa. Žene, ktorá netúži po ničom inom, len po samote a maľovaní, sa dostanú pod kožu a vpletú do jej života spôsobom, ktorý je osudový, nezvratný a rozhodne nie idylický...ale ani jeden z nich nemôže inak.

Tatiana Dunajová


Keď čítam nepracovne, tak naozaj nepracovne. Teraz mám začatú knihu Temná strana Švédska, kriminálne, mysteriózne a gotické poviedky švédskych autorov a autoriek, výber od vydavateľstva Ikar, je to taká chladná až mrazivá protiváha tomuto počasiu –ktorému odkazujem, že sa naň nesťažujem a že mi inak úplne vyhovuje. A chystám sa na tretí diel dobrodružstiev prokurátora Szaczkého, knihu Hnev, ktorú vydalo vydavateľstvo Premedia. Prečo poľská detektívka? Lebo trilógia Zrnko pravdy, Zapletení a Hnev je fakt najlepšia drsnokrásna detektívna sága pod slnkom – aj pod týmto letným.

Marína Gálisová


Čítam výber poľských reportáží: 20 let nového Poľska v reportážích od Mariusza Szczygiela (Premedia, 2014). Do poľských novín vraj neprispievali len novinári, ale aj spisovatelia. A tí nepísali mechanicky – všímali si detaily, zaujímavosti a hľadali príbeh. Tak akosi sa zrodila poľská reportáž, ktorá sa číta tak dobre, až nemôžem uveriť, že je založená na faktoch. Ale ako Szczygiel raz kdesi povedal: „V dnešnom svete sa toho deje toľko, že si už hádam netreba vymýšľať nič." Tak.

Denisa Gdovinová


Čítam ľahké letné čítanie: biografickú knižku speváka Red Hot Chili Peppers Antonyho Kiedisa Scar Tissue (Hyperion, 2004).

Martin Hodál


Chcela by som dočítať skvelú knihu 4hodinový pracovný týždeň od Timothy Ferrisa. Už som v polovici, ale vďaka nášmu webu mám skôr 4hodinový spánok týždenne. Zaujala ma praktickými tipmi, ako si zefektívniť prácu a opisom rozdielov medzi tou vrstvou ľudí, ktorých autor nazýva „the old rich" a tými, ktorí nemakajú od svitu do mrku, nepotrpia si na materiálne statusové symboly a statky, ale skôr zážitky a cestovanie. Ľudí, ktorí robia málo za veľa, teda „the new rich". Vďaka tejto knihe mám napríklad nového asistenta. Je virtuálny (komunikujeme e-mailom) a je v Pakistane:)) Hľadá mi letenky, upravuje tabuľky, robí rešerš a pod. Keby len vedel po slovensky! Som zvedavá, čo bude v druhej polovici knihy.

A potom chcem prečítať Dámu v zlatom, ale o tejto knihe sme už písali.

Federika Homolková


Mojím favoritom sú knihy od Jo Nesböa. Skvelé detektívky, úžasné vďaka arogantnému hlavnému hrdinovi Harry Holovi.

Tomáš Kálman


Ja som ako chlapec čítal strašne veľa. Rodokapsy, Karla Maya, horolezecké knihy, literatúru faktu…no prakticky každý žáner. Po tom, ako u nás skolaboval komunizmus, skolabovalo aj moje pravidelné čítanie kníh a ja som začal doslova hltať dennú tlač, týždenníky a neskôr som hltal internet. Momentálne čítam skvelú knihu Martina C. Putnu Václav Havel: Duchovní portrét v rámu české kultury (Knihovna Václava Havla, 2011).

Eugen Korda


Andrea Giardina: Římský člověk a jeho svět (Vyšehrad, 2014). Je to kniha, ktorú som si vzal na dovolenku do Ríma. Ako prechádzam uličkami večného mesta, snažím sa okolo seba pozerať očami starovekých rímskych remeselníkov, obchodníkov, vojakov, či otrokov. Skrátka, bohatých i chudobných... Táto kniha presne túto perspektívu poskytuje.

Lukáš Krivošík


S chuťou som si prečítal knihu fínskeho spisovateľa menom Pasi Ilmari Jääskeläinen Literární spolek Laury sněžné (Paseka, 2015). Je to magický román alebo možno skôr rozprávka o skupine ľudí, ktorých ako deti priviedla k literatúre zvláštna pani Laura Snežná. Naučila ich – a cez nich aj nás – veľa o pravdivosti v literatúre, o dôležitosti počúvania a dívania sa, o tom, ako vznikajú príbehy. Členovia Literárneho spolku Laury Snežnej však majú medzi sebou tajomstvo. Temné tajomstvo. Príjemná a napínavá kniha. Škoda, že autorovi ku koncu dochádza dych.

Práve som začal čítať nové vydanie Džina od Martina M. Šimečku (Artforum, 2015). Sú to tri novely, ktoré vznikli v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Teda v čase, keď tu vládli komunisti a autor knihy, ktorý vyrastal v disidentskej rodine, si ich vládu zažíval z tej drsnejšej stránky. Výborne napísaná (a krásne Máriou Rojko graficky spracovaná) kniha, z ktorej dýcha pravdivosť. Žiadne hry so slovami. Písanie o živote. Priznám sa, že mi tento typ písania u mladšej generácie slovenských autorov trochu chýba.

Juraj Kušnierik


Robert D. Kaplan: Pomsta geografie (Bourdon, 2013). Podtitul „co mapy vyprávějí o příštích konfliktech a boji proti osudu” naznačoval, že je to presne ten typ knihy, aký mám rád. Zatiaľ som prečítal 70 strán a je to prekvapujúco veľký počet slov použitých na vyjadrenie prekvapujúco malého počtu myšlienok. Ak to bude takto ďalej pokračovať, tak knihu rozhodne neodporúčam.

Martin Mojžiš


Aktuálne čítam Vianovu Penu dní (Agentúra Pohoda, 2011), ktorú mi na prvom stretnutí stejdžmanažérov festivalu Pohoda venoval Miško Kaščák. Prvé stránky som prelúskavala dosť ťažko, viackrát som knihu odložila, ale potom sa niečo stalo a ten príbeh ma úplne pohltil. Je to príbeh čistej lásky, krásny a smutný zároveň. Zahalený v surrealistickom opare, ale tak akurát. Ešte cezeň vidíš... Veľmi špeciálna knižka.

A rozčítaného mám ešte Charlesa Bukowskeho: Faktótum (Argo, 2015). Táto kniha ma, naopak, vtiahla ihneď a Bukowski ma od prvých stránok „mal". Hlavná postava Henry, autorovo alter ego, križuje počas 2. svetovej vojny celú Ameriku, pije, žije a zobrazuje život so všetkým, čo k nemu patrí. Veľmi autentický a uveriteľný príbeh, čo mám veľmi rada. A Bukowského jednoducho milujem!

Alexandra Punová


Momentálne čítam fantastickú knihu Diane Arbus: Revelations o živote jednej z najlepších fotografiek, aké tu boli, plus super grafika, ešte nezverejnené fotografie a najmä negatívy s označením, vďaka čomu si čitateľ uvedomí veľa vecí.

A ešte jednu super záležitosť odporúčam prečítať: Will Steacy: Nepořízené fotografie (Archa, 2015), v ktorej špičkoví fotografi opisujú dôvody, prečo nenaexponovali v danom okamihu danú udalosť. Je to čítavé a veľmi poučné.

Matúš Zajac


Práve vyšla krásne spracovaná reedícia Šimečkovej knihy „Džin" (Artforum, 2015) a hneď som šiel skontrolovať knižnicu, či ju v nej ešte stále mám. Nenašiel som ju, tak som si ju s radosťou kúpil a skúšam, či ma chytí rovnako, ako pred tými približne 20 rokmi. Zatiaľ to funguje.

Ďalšou knihou, ktorú si vychutnávam, sú básne Tak ještě jedno jaro tedy (Revolver Revue, 2015) od J. H. Krchovského. Páči sa mi jeho presný jazyk, ktorým ostro a sarkasticky opisuje banálne situácie a povyšuje ich na krásnosmutné autentické mikropríbehy, ktoré rezonujú svojou vtipnou a väčšinou ironicky temnou pointou.

Peter Homola


Radosť, humor, smiech a ich miesto v duchovnom živote - James Martin SJ, 2014 Dobrá kniha Raz mi niekto vytýkal, že keď my katolíci začneme rozprávať o viere, tak sme celí uplakaní a že ho to odrádza. Kniha známeho amerického jezuitu, je pravým opakom stredovekého pohľadu na svet a ukazuje, že veriaci človek sa "môže" dokonca aj smiať, ba čo viac, môže rozprávať aj vtipy...

Renesančná Lýra - Jan Kochanowski (1530 - 1584), 1970 Tatran Kniha, ktorú som prečítal asi päťdesiatkrát. Jan Kochanowski je poľský renesančný autor, ktorý patrí k svetovému kultúrnemu dedičstvu. Smútok, hĺbka, radosť, láska, iskrenie. To všetko tam je. Na čo románopisci potrebujú tisíc strán, to básnik povie dvojverším. "predsa bude voľačo v porekadle prostom, že čím kocúr starší je, krúti tvrdším chvostom."

Kafkův přítel a jiné povídky - Isaac Bashevish Singer, 2010 Argo Pomaly sa zmierujem s tým, že zrejme za jeden život nestihnem prečítať všetko, čo tento nobelovou cenou ovenčený génius napísal. Dvadsaťjeden poviedok, ktoré ma nútia neustále premýšľať nad životom, smrťou, láskou, nenávisťou, svetom hmotným i duchovným. Súčasne som sklamaný, že žiadneho lepšieho autora už nikdy neobjavím. Ale ako píše v poviedke Žert: "Dávno jsem vědel, že všechno, co si kdo vymyslí, už nekde existuje."

Štefan Chrappa, Pišta Vandal


Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite