Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Diéta lovcov a zberačov

.elena Akácsová .lifestyle .lifestyle

Hitom posledných dvoch-troch rokov medzi ekonomickými liberálmi a libertariánmi nie je žiadna nová ekonomická teória, ale stravovanie podľa lovcov a zberačov. Paleo.

Diéta lovcov a zberačov
Je veľa dôvodov, prečo ľudia začnú dodržiavať nejaký diétny stravovací režim, alebo ako sa dnes modernejšie hovorí, začnú vyznávať nový životný štýl, ktorého súčasťou je aj isté stravovanie. Schudnúť, vyzdravieť, nezomrieť, vyrysovať svaly, zlepšiť pleť, ušetriť zvieratká. Je tiež veľa dôvodov, prečo sa človek rozhodne pre konkrétnu diétu.

Mnohým stačia viditeľné účinky na kolegyni, iní potrebujú presviedčať zázračnými životnými príbehmi schudnutých a uzdravených. Niekto potrebuje odporúčanie od experta na výživu, iný čo možno najpresvedčivejšie vedecké dôkazy a štatistiky. No a potom je tu ešte príslušnosť k názorovej skupine či dokonca politické presvedčenie.
Pri našej chaotickej politickej scéne asi nie je veľmi vypuklé, koho volia tradicionalistickí všežravci, koho vegetariáni a koho vyznávači moderného biolokálneho trendu, ale v prípade nového diétneho hitu – paleodiéty, by ste si s vysokou pravdepodobnosťou mohli tipnúť výsledok. Ak ju drží muž, zaoberajúci sa ekonomikou, tak sú jeho názory liberálne, až priam libertariánske.

.čo to vlastne to paleo je?
Ako naznačuje samotný názov, paleo vychádza zo stravovania a životných návykov človeka v období paleolitu, staršej kamennej doby, teda v najdlhšom období jeho vývoja, ktoré trvalo cca 3 milióny rokov. Ide o životný štýl pred nástupom poľnohospodárstva, keď sa homo sapiens celodenne zaoberal v podstate len dvoma vecami – lovením a zbieraním. Z toho vyplýva, že jeho strava pozostávala z mäsa a tuku zvierat a zo zozbieraných lesných plodov. O obilninách, mlieku, ryži, cukre a soli ani nechyroval.

Prečo by sa súčasník mal stravovať ako jeho jaskynný prapredok? Základom paleodiéty je premisa, že náš genofond je takmer identický s genofondom homo sapiens spred 100- až 200-tisíc rokov. Máme teda svoj organizmus evolučne vyladený na život, ktorý už dávno nežijeme. Poľnohospodárstvu sme sa začali venovať niekedy pred 10 000 rokmi, čo je pre evolúciu krátky okamih. Takže s telom lovca a zberača sa snažíme zúfalo vyrovnať s novodobou stravou, príliš nám to nejde a tak tučnieme, chorieme a umierame skôr, ako by sme mali.

„U lovcov a zberačov je výrazne nižší výskyt kostných deformácií, ktoré spôsobujú podvýživa a infekčné choroby.“

Možno ste si v tejto chvíli povedali to, čo ja, keď som prvýkrát počula o plaeodiéte. Odkiaľ berú to presvedčenie, že lovci a zberači by sa v zdraví dožili vysokého veku, veď bez zdravotníctva a ohrození predátormi museli naši predkovia kapať ako muchy a žiadnych civilizačných chorôb, ktoré prirodzene sprevádzajú starnutie, sa jednoducho nemohli dožiť. Nuž, podľa biochemika Robba Wolfa, ktorého kniha The Paleo Solution: The Original Human Diet nedávno vyšla v slovenskom preklade ako Paleo diéta: Moderný návrat k výžive z čias lovcov a zberačov (Premedia, 2013) a ktorý v nej cituje práce amerických antropológov, je to trochu inak. Lovci a zberači boli podľa nich obdivuhodne zdraví, napriek neexistencii lekárskej starostlivosti bola úmrtnosť detí na veľmi nízkej úrovni a viac ako 10 percent populácie sa dožívalo viac ako 60 rokov. Netrpeli cukrovkou, rakovinou ani srdcovo-cievnymi ochoreniami, boli rovnako vysokí či dokonca vyšší ako dnešní Američania a Európania.

Dôkazom zhubného vplyvu poľnohospodárstva je napríklad aj analýza dvoch kmeňov, ktoré osídľovali brehy rieky Ohio. Roľníci tam žili pred 500 rokmi, lovci a zberači pred 3000 až 5000 rokmi. Roľníci sa väčšinou živili kukuricou, strukovinami a kašou. Obživou lovcov a zberačov bola strava, pozostávajúca z mäsa, lesných plodov, rýb a mäkkýšov. Výsledok? Lovci a zberači nemajú takmer žiadne zubné kazy, zatiaľ čo u roľníkov je to v priemere sedem kazov na osobu. U lovcov a zberačov je výrazne nižší výskyt kostných deformácií, ktoré spôsobujú podvýživa a infekčné choroby. V čase lovcov a zberačov bola nižšia úmrtnosť detí ako v čase roľníkov. Najvýraznejší rozdiel bol zaznamenaný vo veku dva až štyri roky, keď je podvýživa u detí najnebezpečnejšia. Lovci a zberači žili v priemere dlhšie ako roľníci.

Autor spomínanej knihy Robb Wolf, ktorý sám trpel rôznymi civilizačnými chorobami, po týchto zisteniach išiel za dietológmi. Tí však antropológov a evolúciu ignorujú, zanovito sa riadia tabuľkami, vydanými americkým ministerstvom poľnohospodárstva a ďalej tvrdia, že tuk je pre nás škodlivý a celozrnné potraviny životodarné. Keďže Wolf je biochemik, pustil sa do skúmania trávenia bielkovín, sacharidov a tukov, a čo sa s nimi deje v jednotlivých orgánoch nášho tela, keď hladujeme, aj keď sa prejedáme. V knihe to veľmi podrobne opisuje a aby to nebolo tak vedecky suché, prekladá to vtipnými bonmotmi. Zdôrazňuje, že nejde len o zmenu jedálnička, ale aj celého životného štýlu, kam patrí dostatok spánku a pohybu.

.škodlivá pšenica a komunista Reagan
Nástupom poľnohospodárstva sa skaza prirodzenej výživy ľudstva ešte len začala. Podľa kardiológa Williama Davisa, autora druhej pozoruhodnej knižnej novinky Život bez pšenice (Premedia, 2013) sa z nevinnej nízko výnosovej jednozrnnej trávy, nie veľmi vhodnej na pečenie, stala za 10 000 rokov, ale najmä za posledných štyridsať, geneticky upravená vysokovýnosná rastlina, vhodná na ďalšie priemyselné spracovanie, ktorá stojí za väčšinou našich bežných zdravotných problémov. Tvrdí, že za naše problémy nemôže ani tak cukor, tuky a sedavý spôsob zamestnania, ako pšenica.

Autor si uvedomuje, že vyhlásiť pšenicu za najdeštruktívnejšiu časť našej stravy je rovnako rúhačské, ako povedať, že Ronald Reagan bol komunista, ale na rozdiel od Reagana toto nie je blud. Škodlivé účinky pšenice sú už dnes široko zdokumentované. Nejde len o to, že stojí za hromadením najnebezpečnejšieho tuku na bruchu (v origináli sa kniha volá Wheat Belly, teda Pšeničné brucho) ale najmä o jej schopnosť podporovať chuť do jedla, vystavuje nás exorfínom, ktoré sú protikladom endorfínov a na mozog pôsobia rušivo, zvyšuje hladinu cukru v krvi, spúšťa cykly sýtosti, striedané so zvýšeným apetítom, proces glykácie, ktorý urýchľuje starnutie a choroby, zápalové a pH meniace účinky, ktoré narúšajú chrupavky a poškodzujú kosti, štartuje nežiaduce imunitné reakcie.

Má na svedomí škálu chorôb od celiakie, devastujúcej črevnej choroby, ktorá vzniká po konzumácii pšeničného lepku, po mnoho neurologických porúch, cukrovku, srdcové choroby, artritídu, vyrážky a paralyzujúce klamy schizofrénie. Ako kardiológ sleduje najmä účinky totálneho vysadenia pšenice vo všetkých jej formách na zdravie pacientov, ale samozrejme si všíma aj estetické účinky, keď v relatívne krátkom čase zmizne desať aj dvadsaťkilogramové brucho prevísajúce cez opasok. V knihe na vyše tristo stranách preberá pšenicu skutočne zo všetkých strán a aj keď píše vtipne, je to čítanie naozaj len pre zanietených.

Pšenicoborecká kniha nie je o paleodiéte, zhodne s paleo však odporúča zabudnúť na obilniny, opatrne narábať s mliekom a za základ stravy si vziať najmä lokálnu zeleninu a mäso zvierat z dobrých chovov. Upozorňuje na to, že od pšenice sme závislí nielen kultúrne a mentálne, ale aj fyzicky, a jej vysadenie nám môže spôsobiť šok podobný tomu, ako keď vysadíme alkohol alebo prestaneme fajčiť.

.žiadne zrno, žiadna vláda!
Nástup poľnohospodárstva sa vo všeobecnosti považuje za rozhodujúci krok ľudstva smerom k lepšiemu životu, usadil predsa nomádov a vytvoril predpoklady na vznik miest, priniesol viac potravy a deľbu práce. Ale dá sa na to pozerať aj očami paleopatológie, na ktorú poukazuje profesor fyziológie Jared Diamond. Prinieslo aj zníženie vzrastu, rýchle šírenie chorôb, triednu spoločnosť a nerovnosť pohlaví. Antropológ Mark Cohen dodáva, že to prinieslo aj tvrdšiu prácu po viac hodín denne, zúženie výberu potravín, výmenu kvality za kvantitu. Zmeniť stravu je aktom osobnej zodpovednosti a ktovie, kam to ešte môže ďalej viesť. „No grain, no goverment,“ zhrnul to na jednom blogu istý libertarián so vzťahom k paleo.

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní.



Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite