Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Od balónov k voľnému pádu. Ako sa zo záchrany života stal šport

.bibiána Kristína Danitová .lifestyle .šport

Keď sa človek pozrie z lietadla na zem pod sebou, mozog mu pravdepodobne začne hovoriť presný opak toho, čo chce parašutista urobiť: vyskočiť z lietadla. Nie preto, že musí, ale preto, že chce. Niekoľko sekúnd voľného pádu, potom otvorenie padáka a pristátie. Z diaľky to vyzerá ako bláznovstvo. Zblízka je to šport, v ktorom rozhodujú milimetre, sekundy a dôvera v techniku.

Od balónov k voľnému pádu. Ako sa zo záchrany života stal šport STOCK MONTAGE/GETTY IMAGES André-Jacques Garnerin skáče padákom z balóna v októbri 1797.

parašutizmus nevznikol ako šport, ale ako pokus, či dokážu ľudia prekonať zákony prírody. Neskôr sa padáky začali využívať, aby zabezpečili bezpečnosť ľudí v lietadlách. V priebehu rokov sa z bezpečnostného prvku stala vojenská technológia, potom adrenalínová atrakcia a napokon šport, v ktorom sa dnes súťaží v presnosti, akrobacii, rýchlosti aj tímovej spolupráci. Medzinárodná letecká federácia (FAI) ho dnes zaraďuje medzi letecké športy.

muž, ktorý skákal s dáždnikom

Prvý dobre zdokumentovaný zoskok padákom sa spája s Francúzom André-Jacquesom Garnerinom. Bolo 22. októbra 1797, keď vystúpil balónom do výšky približne 600 metrov a následne sa oddelil od balóna a zostúpil na padáku, ktorý sám skonštruoval. Princíp bol podobný tým dnešným, ale tvarom pripomínal dáždnik, ktorý bol široký okolo sedem metrov a pod ktorým bola košová konštrukcia.

Zoskakovať s takýmto zariadením nebolo najpohodlnejšie. Padák neumožňoval veľkú kontrolu a pri zostupe vznikal výrazný kyvadlový pohyb. Garnerin však experimentovanie nevzdal. Podľa FAI absolvoval približne dvesto ďalších zoskokov, pričom jeden z nich uskutočnil v Anglicku z výšky približne 2400 metrov.

Do histórie sa zapísala aj jeho manželka Jeanne-Geneviève Garnerinová. V roku 1799 sa stala prvou ženou, o ktorej je známe, že uskutočnila zoskok padákom. Z nebezpečného experimentu sa tak pomaly stávalo predstavenie, ktoré dokázalo prilákať divákov. Počas 19. storočia zostávali zoskoky predovšetkým atrakciou leteckých a balónových šou.

padák dostal druhý život

Skutočný zlom prišiel až s rozvojom lietadiel. Padák už nebol iba atrakciou, ale začal plniť praktickú funkciu – bezpečne evakuovať pasažierov z paluby v prípade núdze. Používal sa napríklad ako záchranné zariadenie pre pozorovateľov v balónoch. Neskôr sa experimentovalo aj so zoskokmi z lietadiel.

Po prvej svetovej vojne prišla ďalšia zásadná zmena. Američan Leslie Irvin uskutočnil 28. apríla 1919 na letisku McCook Field v Ohiu prvý voľný pád s ručne ovládaným otváraním padáka. Parašutista už nebol iba pasažierom klesajúcim pod otvoreným padákom. Mohol určitý čas padať a až potom ho manuálne otvoriť.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite