cukrová vata sa nám spája s jarmokmi, trhmi a majálesmi, kde je stálicou medzi ponúkanými pochutinami. Patrí medzi gurmánske zážitky, na ktoré deti trpezlivo čakali i niekoľko mesiacov, kým si mohli túto maškrtu dopriať. Inde sa totiž nedala zohnať.

Bola to hotová revolúcia, keď sa pred dekádami začala objavovať cukrová vata na pultoch niektorých predajní. Plastové tégliky naplnené jemnou vatou, neraz dvoj- či trojfarebnou, si pamätáme všetci. Bol to hit. Nemálo detí za ňu utratilo vreckové či peniaze od starých rodičov.

na počiatku boli cukor a zubár

Okúsiť cukor a pochúťky z neho patrilo kedysi k slastiam, ktoré okúsili iba tí najbohatší. Vyvažoval sa zlatom. Čínski cisári si pochutnávali na dračích fúzoch. Vyrábali sa z roztopeného cukru, z ktorého sa robili rýchlo chladnúce vlákna. Tento recept poznali aj Európania. Tí ho však v  15. storočí zmodernizovali: vlákna začali rýchlo omotávať okolo drevenej paličky. Výroba si však vyžadovala nemalú zručnosť. Čiastočne aj preto sa ťahaný cukor stal ozdobou šľachtických hostín. Priekopníkmi v tomto smere boli najmä talianski a francúzski cukrári, ktorých výtvory by sa dali označiť ako umelecké diela.

Zmena nastala až na konci 19. storočia. V americkom Nashville sa stretli  cukrár John C. Wharton a zubár William J. Morrison. Spoločne v roku 1897 skonštruovali elektrický stroj, ktorý dokázal premieňať kryštálový cukor na jemné vlákna. Dobyli ním svet sladkostí. Wharton a Morrison ho nazvali Fairy Floss, čiže vílie vlasy. Ironické je, že jedným z otcov tejto maškrty bol práve človek, ktorý sa celý život staral o zdravie chrupu.

svetový hit

Prvý veľký úspech zaznamenala cukrová vata na svetovej výstave v americkom St. Louis v roku 1904. Návštevníkov fascinovalo nielen to, ako vyzerá, ale aj samotný proces výroby. Pred očami sa im z obyčajného cukru rodili nadýchané obláčiky. Počas výstavy sa predalo takmer 69-tisíc balení a z cukrovej vaty sa stal fenomén. Názov „cotton candy“, v preklade cukrová vata, pod ktorým ju dnes poznáme, sa začal používať v 20. rokoch minulého storočia. V Austrálii sa však dodnes používa pôvodné označenie.

ako sa vyrába sladký oblak

Oveľa zaujímavejší ako názov cukrovej vaty je jej výroba. Pre deti je to priam kúzlo, fascinovane sledujú tento záhadný proces. Mnohým zostane niekdajší údiv aj do dospelosti a stále sa v rade na svoj sladký obláčik zamýšľajú, v čom spočíva tá záhada, že z kryštálov cukru sa vytvorí jemná vate podobná hmota, ktorá sa nám rozplýva na jazyku. A pritom princíp jej výroby je pomerne jednoduchý. Do stredu stroja sa nasype kryštálový cukor. Ten sa pri teplote okolo 200 °C roztopí na sirup. Rotujúca hlavica sa následne roztočí až na približne 3 400 otáčok za minútu a odstredivá sila pretlačí cukor cez drobné otvory. Keď sa tenké pramienky dostanú na vzduch, okamžite stuhnú. Predavač ich následne zachytáva paličkou a postupne navíja do požadovaného tvaru a veľkosti oblaku.