na námestí sa zídu stovky ľudí s košíčkami a farár im požehnáva ich obsah. Má vraj pôvod v 12. storočí a je inšpirovaný židovskými zvykmi. V súčasnosti je tradícia rozšírená najmä u východných kresťanov – katolíkov, evanjelikov, grékokatolíkov i pravoslávnych. Symbolicky spája rodinný stôl s oltárom: jedlo predstavuje dary života, ukončenie pôstu a radosť zo zmŕtvychvstania. Baránok, chlieb, vajíčka, soľ či šunka nesú teologické významy – od Kristovej obety až po nový život, teda zmŕtvychvstanie.

Ľudí sú na námestí desiatky: Páry v každom veku, mladé rodiny, starí rodičia s vnúčatkami, všetci poobliekaní do sviatočného, ako sa na takúto príležitosť patrí. Kňaz chodí, máva metličkou so svätenou vodou a košíčky môžu putovať na stoly. Od bokom stojaceho diváka sa dozvedám, že túto tradíciu dodržiavajú aj ľudia, ktorí nie sú práve aktívne praktikujúci kresťania. 

Marian Jaslovský

Skrátka, je to tradícia. Po ukončení rituálu sa nerozchádzajú, vytvárajú sa hlúčiky, diskutuje sa, mladší stoja v rade na kávu pri mobilnej kaviarni. Námestia v mestách na východe sú málokedy takéto plné. Neskôr pozerám na fotografie z Bardejova, kde je veľké námestie úplne nabité. 

veľkonočné menu

Východná kresťanská tradícia má oveľa silnejšiu symboliku jedál a bohatšie menu ako na strednom a západnom Slovensku, ale niektoré jedlá sú evergreeny v celej krajine. Je to, samozrejme, šunka, prípadne klobása, vajcia, chren a cvikla, vianočka alebo iné sladné pečivo.