horské dráhy sú obľúbenou zábavnou atrakciou, ktorá má pôvod v železničnej doprave. Vlaky v niektorých oblastiach prepravovali cestujúcich cez ostré zákruty a strmé svahy. Hoci išlo o prepravu medzi miestami, ľudia začali tieto trate vyhľadávať pre adrenalínový zážitok, ktorý im cesta poskytovala. To inšpirovalo niekoľkých vizionárov, aby vytvorili horské dráhy: malé železnice, po ktorých premávajú vlaky s otvorenými vagónmi.

cárska kratochvíľa

Prvé horské dráhy začali vznikať v 18. storočí v Petrohrade. Boli to jednoduché ľadové šmykľavky, po ktorých sa na vozíkoch viezla skupina vzrušeniachtivých ľudí okolo farebných lampášov. Túto zábavku pozdvihla na vyššiu úroveň cárovná Katarína Veľká. Z výhradne zimnej kratochvíle urobila celoročnú, keď nechala primontovať na sane kolesá. Carskoje Selo tak získalo ďalšie lákadlo pre zámožných návštevníkov a hostí, ktorí zavítali do paláca: zábavný pavilón Jazdecká hora s piatimi kopcami, ktoré sa vďaka zotrvačnosti dali prejsť naraz. Ruské alebo šmýkacie hory, ako sa zvykli nazývať horské dráhy, stáli v záhradách palácov neďaleko Petrohradu a priamo v ňom. (V mnohých jazykoch vrátane väčšiny románskych sa na označenie horských dráh používa pojem ruské hory, napríklad aj v španielčine je to montaña rusa.) Väčšina horských dráh bola vysoká 21 – 24 metrov s 50-stupňovým spádom a dĺžkou 30 metrov.

Po Napoleonovej porážke pri Waterloo zimovali ruskí vojaci v Paríži, ktorý okupovali. Počas zimy 1815 – 1816 predstavili Francúzom svoju obľúbenú zábavku: sánkovanie sa dolu strmými kopcami. Tá musela natoľko zaujať bankára Nicolasa Beaujona, že v lete 1817 otvoril zábavný park Parc Beaujon na Champs-Élysées. Hlavnou atrakciou boli Promenades Aériennes alias Vzdušné prechádzky, horská dráha, po ktorej sa spúšťali trojkolesové vozíky ťahané na vrchol, odkiaľ boli spúšťané po jednej z dvoch tratí. Park dokonca navštívil i Ľudovít XVIII., ale nevieme, či si sám kráľ niektorú z atrakcií vyskúšal. O ich obľúbenosti svedčí to, že čoskoro sa Paríž pýšil siedmimi horskými dráhami.